V prvom rade si musíme ozrejmiť, kde vlastne má žiak plniť povinnú školskú dochádzku. Túto problematiku riešia odseky 5 a 6 § 20 školského zákona a § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 596/2003 Z. z. Obidva zákony hovoria, že žiak plní PŠD v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalé bydlisko, ak sa zákonný zástupca žiaka nerozhodne plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko, so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási. To je veľmi dôležitá informácia pre našu analýzu a to, že v inej škole môže žiak plniť PŠD len so súhlasom riaditeľa tejto školy.

Tento súhlas sa vzťahuje na všetky školy, bez rozdielu zriaďovateľa. Ustanovenie § 58 školského zákona hovoria, že výchovným opatrením môže byť aj vylúčenie žiaka. O vylúčení musí riaditeľ školy rozhodnúť (ak je to „štátna“ škola tak v zmysle zákona č. 71/1967 Zb., ak cirkevná alebo súkromná tak podľa príslušných ustanovení § 38 zákona č. 596/2003 Z. z.), opakujem rozhodnúť, oznámenie nie je nič.

Dobre vieme, že napríklad zo súkromnej školy môže byť vylúčený, resp. bude skončený zmluvný vzťah aj žiak, za ktorého zákonný zástupca neplatí, z osemročnej strednej školy (gymnázium konzervatórium) môže byť žiak preradený do základnej školy. Vždy v prvom rade do „spádovej školy“ t.j. do základnej školy, v ktorej školskom obvode má trvalé bydlisko. Z uvedeného však vyplýva, že inštitút vylúčenie zo spádovej základnej školy už nie je možné uplatniť, lebo by bolo ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky. Aj napriek tomu, že v súkromnej alebo cirkevnej škole bol normatív na žiaka zasielaný tejto súkromnej škole, musí vylúčeného žiaka spádová škola prijať. Mechanizmus financovania rieši zákon č. 597/2003 Z. z. Ak by sme mohli klásť administratívne prekážky (čakať na rozhodnutie, nie si zahrnutý do „Eduzberu“ a pod.) potom by sa žiaci nemohli ani sťahovať a podobne.

Odpovedal: Mgr. Zdenko Krajčír