Na zaradenie medzi elitu chýbajú slovenským VŠ milióny a diferenciácia

Upozornil na to vysokoškolský pedagóg Ivan Ostrovský z mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každoročne hodnotí kvalitu vysokého školstva na Slovensku.
      Podľa Ostrovského je okrem peňazí dôležitá aj tradícia univerzít. "V prvej stovke sa vyskytujú tradičné univerzity, čo hovorí presne o tom, že mali dosť času na to, aby si vybudovali za generácie dostatočne kvalitný systém pre budovanie ľudských zdrojov. To je tzv. efekt štvrtej generácie," konštatoval. Nárok na špičkové výkony podľa neho existuje po 80 až 100 rokoch.
      Ostrovský ďalej upozornil, že slovenským VŠ chýba na dosiahnutie európskej úrovne aj ich diferenciácia.
      "My sme posledných 20 rokov naozaj pestovali VŠ ako akúsi homogénnu skupinu, keď nepoviem rovno 'stádočko'." V tejto súvislosti Ostrovský ocenil súčasného ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý sa podľa neho odvážil a pristúpil k praktickému kroku. "Je to prvý minister školstva, ktorý sa rozhodol urobiť kvalitatívnu deliacu čiaru medzi vysokými školami," poznamenal.
      Šéf rezortu školstva chce slovenské VŠ na základe výsledkov komplexnej akreditácie zadeliť do troch skupín - univerzity, vysoké školy bez zaradenia a odborné VŠ.
      Mikolaj v novembri po stretnutí s rektormi VŠ u prezidenta Ivana Gašparoviča vyhlásil, že výsledky komplexnej akreditácie majú školy "prečistiť" a nastaviť kritériá kvality. Lepšie univerzity majú dostať aj viac finančných prostriedkov.
      V SR pôsobí 20 verejných, desať súkromných a tri štátne slovenské vysoké školy. Komplexná akreditácia, ktorá už prebehla na časti škôl, zobrala pre nesplnenie kritérií viacerým univerzitný status.
      Ani jedna slovenská VŠ sa v tomto roku opäť nedostala do šanghajského rebríčka 500 najlepších univerzít sveta. Do prestížneho zoznamu sa opakovane zapísala napríklad česká Univerzita Karlova v Prahe.

Zdroj: TASR