Výchova a vzdelávanie v cirkevných a súkromných školách

Medzi osobitosti cirkevných a súkromných škôl a školských zariadení patrí aj to, že v rámci poskytovania kvalitnej výchovy a vzdelávania sa snažia realizovať aj alternatívny obsah výchovy a vzdelávania, presadzovať inovatívne metódy a formy.

Cirkevné a súkromné školy sú neoddeliteľnou súčasťou konkurenčného vzdelávacieho prostredia, čím sa týmto vytvára možnosť zvýšenia motivácie v rámci optimalizácie celého školského systému v Slovenskej republike.

Cirkevné školy
Na úrovni cirkevných škôl sú špecifické stránky výchovy a vzdelávania garantované osobitnými zmluvnými vzťahmi medzi štátom a cirkvami. Katolícka výchova a vzdelávanie (v rámci Rímskokatolíckej cirkvi a Gréckokatolíckej cirkvi) sú upravené Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámilo, že 13. mája 2004 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 719 z 20. januára 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 4. júna 2004. Zmluva nadobudla platnosť 9. júla 2004.
Na obdobných princípoch a pravidlách dňa 13. mája 2004 bola podpísaná dohoda medzi Slovenskou republikou a jedenástimi registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Uvedená dohoda sa opiera o Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uverejnenú v Zbierke zákonov č. 250/2002 Z. z. Zmluva garantuje právo rodičom, iným osobám a zariadeniam vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami vlastnej registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti. Zároveň uznáva právo na vzdelanie a výkon tohto práva pri náboženskej výchove podľa zásad jednotlivých registrovaných cirkví a náboženských spoločností vrátane práva rodičov a zákonných zástupcov zapísať vlastné alebo zverené deti do školy a školského zariadenia podľa vlastného výberu. V zmysle čl. 6 táto dohoda je otvorená na pristúpenie aj pre ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti registrované v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. O ich pristúpení rozhodnú na základe písomnej žiadosti registrované cirkvi a náboženské spoločnosti zúčastnené na tejto dohode, ktorých štatutárni zástupcovia podpísali túto dohodu. S pristúpením musia súhlasiť všetky zmluvné strany.
Medzinárodná zmluva, ako aj dohoda medzi štátom a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami z hľadiska riadenia cirkevných škôl a výchovno-vzdelávacieho procesu garantuje cirkevným školám okrem iných aj tieto špecifiká:
Zmluva obsahuje ustanovenia o zriaďovaní katolíckych škôl rôznych stupňov a zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách.
Zároveň SR umožní v zhode s vôľou rodičov alebo zákonných zástupcov vyučovanie katolíckeho náboženstva aj v predškolských zariadeniach (materské školy). SR sa v zmluve zaviazala, že nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej viere. Rovnaké pravidlá pri vyučovaní predmetu náboženská výchova a pri realizácii výchovných a vzdelávacích programov sa uplatňujú aj vo vzťahu k registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sú zmluvnými stranami dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.
Vyučujúci predmetu náboženstvo, resp. náboženská výchova ako pedagogickí zamestnanci vykonávajú svoju pracovnú činnosť podľa právnych predpisov účinných v SR, avšak pre svoje pôsobenie musia získať cirkevné poverenie, čiže kánonickú misiu vydanú príslušnou vrchnosťou registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Uvedené platí pre všetkých učiteľov náboženstva vo všetkých druhoch a typoch škôl (nielen cirkevných), pričom Štátna školská inšpekcia pri výkone inšpekčnej činnosti si overuje aj túto skutočnosť. Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu náboženstvo na cirkevných školách – § 15 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ školský zákon “). V konkrétnej legislatívnej podobe je to upravené takisto v § 9 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z. “), v zmysle ktorého predpokladom na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo predmetu náboženská výchova je, okrem všeobecne daných predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z., aj poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (porov. § 15 ods. 5 školského zákona ). Poskytovateľom funkčného vzdelávania, prostredníctvom ktorého pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec získa profesijné kompetencie vyžadované na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca absolvovaním základného programu a rozširujúceho programu môže byť aj katolícke pedagogické a katechetické centrum alebo registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktorá je zriaďovateľom [ § 47 ods. 2 písm. c) a d) a ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. ].
Štátnu školskú inšpekciu predmetu náboženstvo (náboženská výchova) vykonávajú osoby poverené hlavným školským inšpektorom po dohode s príslušnou vrchnosťou katolíckej cirkvi, inej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Riaditelia škôl sú povinní umožniť hospitáciu na vyučovaní tohto predmetu osobám, ktoré sú poverené príslušnou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou ( § 13 ods. 2 školského zákona ).

Alternatívne školy
Neštátne školy, osobitne tie súkromné, sa niekedy označujú a chápu ako „alternatívne“ školy. Pojem alternatívny je prevzatý z latinčiny (alter – iný, druhý), pričom v školskej oblasti sa vzťahuje prioritne na výchovu a vzdelávanie odlišujúce sa od tradičného (klasického) vzdelávania svojimi prístupmi, filozofiou a inováciami. Nie všetky súkromné školy sú alternatívne v tomto slova zmysle. Ak sa o súkromných školách všeobecne hovorí ako o alternatívnych školách, ide o rozlišovanie alternatívy vo vzťahu k zriaďovateľovi. Skutočné kritérium alternatívnosti preto nemôže byť vztiahnuté len k otázke toho, kto je zriaďovateľ školy.

Autor: PhDr. Marek Havrila, PhD.

 

Zdroj: vssr.sk

 

Prelistujte si dvojmesačník ZRIAĎOVATEĽ  - časopis šitý na mieru a obsahovo prispôsobený špeciálne pre potreby zriaďovateľov škôl a školských zariadení. 

 

Zdroj: raabe.sk