Drucker vidí pri učiteľoch dve cesty na zvýšenie platov. Šéf odborárov načrtol aj tretiu možnosť

Školské platy sú dlhodobo neriešený problém, kvôli ktorému musia niekedy vyjsť aj do ulíc, ako sa stalo v roku 2022. Na rozdiel napríklad od lekárov totiž nie sú ich mzdy riešené systematicky. Neexistuje žiadny platový automat, ktorý by im zaručoval zlepšovanie životnej úrovne a už vôbec nie zvyšovanie atraktivity povolania. Vláda Roberta Fica zo Smeru má síce v programovom vyhlásení vlády každoročný rast ich honoráru, no peniaze na to stále iba hľadá. Minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu najnovšie prišiel s nápadom nájsť peniaze vo vnútorných úsporách rezortu. Šéf rezortu síce nepovažuje za správne, aby sa budúci rok siahalo na kompenzačné príspevky, ktoré sú teraz známe ako regionálne, no je pripravený ich presunúť do valorizácie platov. Druhou možnosťou je, že na školách bude menej pedagogických asistentiek, než znel pôvodný odhad. Tieto riešenia však nie sú podľa odborníkov, no ani pre učiteľov a školy, práve najlepšie. Šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek pre HN načrtol, kde by sa peniaze predsa len dali nájsť.

Peniaze sa iba presunú

Prvou možnosťou ako platy valorizovať, je presun financií z regionálnych, respektíve kompenzačných príplatkov práve na mzdy. Tento rok sa na regionálnych príplatkoch rozdá 60 miliónov eur. Učiteľom sú rozdeľované podľa životných nákladov v jednotlivých mestách a obciach. Napríklad v Bratislave dostávajú učitelia 145 eur na mesiac, zatiaľ čo v Prešove iba 30 eur. Budúci rok už kompenzačné príspevky majú zohľadňovať aj náročnosť výučby na školách s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či hmotnej núdzi, kde je veľmi ťažké obsadiť pracovné pozície. Rozpočet na príspevky pre rok 2025 už pritom bude 99,6 milióna eur, čiže o zhruba 30 miliónov viac.

Centrum vzdelávacích analýz však upozorňuje, že zvýšením rozpočtu na príspevok sa nič zásadné nemení. Podľa odborníkov si prilepšia len pedagógovia s veľkým podielom detí z nízkopríjmových domácností v obciach a tí, ktorí naň nemali tento rok nárok. Sú to napríklad učiteľky v materských školách, ktoré budú od januára financované štátom, a nie samosprávou ako doteraz. „Príspevok by sa mal týkať okolo 86-tisíc zamestnancov,“ spresnil pre HN Ondek s tým, že stále ide o veľmi nízku sumu. Zároveň platí, že peniaze by sa iba presunuli z kompenzačného príspevku do platov. Ani v jednom prípade by z nej nič nemali niektorí zamestnanci v školstve, ako napríklad vychovávateľky v družine, učitelia v základných umeleckých školách a podobne.

Ďalšou možnosťou je, že sa ušetrí na počte pedagogických asistentov, ktorých malo pribudnúť v roku 2025 vyše 900, čo tiež nie je ideálne. Riaditelia sa už teraz sťažujú, že podporný personál hlavne pre zdravotne znevýhodnené deti je veľmi potrebný. „V školách okrem nich potrebujeme aj ďalších špeciálnych pedagógov, psychologičky, sociálnych pedagógov,“ upozorňuje centrum.

Valorizácia nevyhnutnosťou

Odborári tlačia na valorizáciu platov aj preto, aby malo záujem o prácu v školstve viac mladých ľudí. Nástupný plat absolventov je totiž iba 1 162 eur v hrubom. To podľa Ondeka nie je vôbec motivujúce. Učitelia síce majú budúci rok sľúbenú jednorazovú odmenu vo výške 800 eur, no nikde nie je napísané, že o ďalších 12 mesiacov ju opäť dostanú. Normálnu valorizáciu platov sľúbila vláda až od roku 2026, a to vo výške päť percent. „To nepokryje ani valorizáciu spôsobenú konsolidáciou,“ myslí si Ondek. Šéf odborárov sa preto okrem Druckera listom obrátil aj na premiéra Roberta Fica a ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, zastupujúceho predsedu Národnej rady Petra Žigu z Hlasu, jeho stranícku kolegyňu a predsedníčku parlamentného výboru pre vzdelávanie Paulu Puškárovú aj prezidenta Petra Pellegriniho. Očakáva, že ho pozvú na rokovanie. Ondek však načrtol, kde by sa peniaze vedeli nájsť: „Drucker veľmi ťažko nájde 200 miliónov eur. No my vieme, že vláda má rezervu v rámci štátneho rozpočtu okolo 580 miliónov eur.“