8. ročník • Spodobovanie

Enja Rúčková: Žuvačkový kráľ

Todorová so svojimi zverencami hneď na úvod opakovala základné kroky na valčík a potom sa ich snažila naučiť robiť elegantné valčíkové otočky. Zoja za nič na svete nevedela, na ktorú stranu sa má točiť, stále išla opačne, ako mala. Nohy sa jej ustavične plietli. Adam stál vedľa nej, donekonečna ju povzbudzoval: „Musíš ísť jednou nohou dopredu a druhou dozadu. Točíme sa doprava.“ Hneď jej aj názorne ukázal, ako to má vyzerať. Keď to Zoja konečne pochopila, bol šťastnejší ako ona. „Výborne, vyskúšame to naostro.“ Schmatol ju, pritisol na seba a začal počítať, úplne ignorujúc Todorovú. Zoja od neho nemohla odtrhnúť oči. Bola ako nepríčetná. Nevnímala, čo Adam robí ani čo hovorí. „A teraz otočka,“ upozornil ju. Totálne nesústredená Zoja sa znova otočila na nesprávnu stranu. Adam spustil ruky a zostra sa nadýchol. „Takto to nepôjde. Čo sa ti stalo, dobrá víla?“ „Nemám svoj deň,“ zvesila plecia. „Nehovor mi, že sa pre to nedokážeš otočiť doprava. Čo je na tom také ťažké?“ „Možno je pre mňa prirodzenejšie otočiť sa doľava.“ Adam sa zamračil. „Si ľaváčka?“ „Odučená ľaváčka. Opäť do môjho života zasiahol autoritatívny otec a presadil, že budem písať pravou.“ „Tvoj foter nie je normálny.“ „Hovor mi o tom.“ Adam sa znova zamračil. „Dobre. Toč sa doľava, ak chceš. Ja sa tiež otočím doľava.“ „To... ale...“ „Keď pôjdeme obaja rovnakým smerom, nikto si nič nevšimne.“ „Todorová si to všimne.“ „Nevšimne si to presne tak, ako si nevšíma, že obaja žujeme žuvačky.“ Žmurkol na ňu. „Vybabreme s ňou.“ Začali trénovať otočky doľava. Todorová prešla okolo nich s úsmevom na tvári. „Ide vám to vynikajúco,“ pochválila ich.