Aké sú najčastejšie otázky z praxe riaditeľov a starostov?

Odpovede sú spracované k aktuálnemu právnemu stavu a sú určené pre účtovníkov, ekonómov, rozpočtárov, kontrolórov a vedúcich zamestnancov či prednostov obecných a mestských úradov.

Otázka č. 1
Má príspevková organizácia právo si obstarať kapitálový výdavok z vlastných prostriedkov bez predošlého súhlasu obecného zastupiteľstva?

Subjekt územnej samosprávy – príspevková organizácia zriadená obcou má právo si z vlastných prostriedkov obstarať majetok (kapitálový i bežný), a to v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., v zmysle ktorého príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Na uvedený zámer obstarania príspevková organizácia teda nepotrebuje mať súhlasné stanovisko obecného zastupiteľstva alebo mať predmetný zámer predložený na rokovanie obecného zastupiteľstva, ak tak neustanovia Zásady hospodárenia s majetkom obce. Práve tieto Zásady hospodárenia môžu v obci ustanoviť aj iné pravidlá a povinnosti, ktoré nie sú upravené zákonom a v plnej miere sa vzťahujú aj na zriadené organizácie obce. 

Otázka č. 2
Ako správne klasifikovať príjem grantu z Európskej únie v zmysle projektu „Cesta na trh práce 3“ v obci?

Financovanie oprávnených aktivít žiadateľa o poskytnutie finančného príspevku sa uskutočňuje v zmysle platného Systému riadenia EŠIF na programové́ obdobie 2014 – 2020 formou refundácie uhradených oprávnených výdavkov na základe preukázaných účtovných dokladov dokumentujúcich skutočnú výšku oprávnených výdavkov. Podľa Oznámenia možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest u verejných zamestnávateľov vo vymedzených oblastiach zamestnávania pre uchádzačov o zamestnanie v rámci národného projektu „Cesta na trh práce 3“ – Opatrenie č. 2 „Podpora vytvárania pracovných miest u verejných zamestnávateľov“ Národný projekt Cesta na trh 3 sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v – Operačný program Ľudské zdroje. V zmysle Príručky na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 zverejnenej pod č. MF/005055/2022-411 (pozn.: platí len do konca roka 2023) sa určí kód zdroja príjmu prostriedkov refundácie z Európskej únie kódom 1AC1 (kód zdroja príjmu zo štátneho rozpočtu predstavuje kód 111).

Otázka č. 3
Akú má vlastne hlavný kontrolór právomoc pri výkone kontrolnej činnosti v našej škole?

Meritórny link: ustanovenia § 18 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenia § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 

Hlavný kontrolór v rámci kontrolnej činnosti (obsahovej stránky kontroly) postupuje podľa ustanovenia § 18d ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Procesnú stránku kontrolnej činnosti upravuje osobitný predpis a prípadne zásady kontrolnej činnosti. Hlavný kontrolór vykonáva kontroly výlučne podľa svojho polročného plánu kontrolnej činnosti, a to bez poverenia starostom (k výkonu kontroly má teda schválený plán kontrolnej činnosti na základe uznesenia obecného zastupiteľstva). Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 písm. a) zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže hlavný kontrolór vyžadovať a odoberať od povinnej osoby alebo od osoby, ktorá je vo vzťahu k finančnej operácii alebo jej časti dodávateľom výkonov, tovarov, prác alebo služieb, alebo akejkoľvek inej osoby, ktorá má informácie, doklady alebo iné podklady, ktoré sú potrebné na výkon kontroly. 

Hlavný kontrolór by mal dať dostatočný priestor na prípravu dokumentov a písomností ku kontrole, a to aj keď je kontrola náhodná, pričom povinná osoba (kontrolovaný subjekt) má plné právo pýtať sa na dokumenty a priestor na ich prípravu a predloženie za účelom kontroly (v zmysle zámeru kontroly podľa plánu kontrolnej činnosti). Zároveň o odovzdaní dokumentov hlavnému kontrolórovi je potrebné spracovať doklad o prevzatí/prebratí dokumentov (a to aj pri vrátení dokumentov – originálov alebo kópií, hlavný kontrolór si určí rozsah požadovaných dokladov a to kópií alebo originálov dokumentov). Hlavný kontrolór musí pri kontrole postupovať výlučne podľa ustanovení § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu sám (ak nemá zriadený útvar hlavného kontrolóra) alebo si môže písomne prizvať inú fyzickú osobu s jej súhlasom ku kontrole (napríklad aj poslanec obecného zastupiteľstva, odporúčam vtedy prijať uznesenie k takémuto prizvaniu). Starosta nemá právomoc prizvať k výkonu kontroly hlavným kontrolórom inú osobu (prizvanie si realizuje hlavný kontrolór sám). Hlavný kontrolór môže vykonať kontrolu aj , a to iba v prípade, ak by mohla byť kontrolná aktivita zmarená, pričom uvedené sa používa v praxi spravidla výnimočne. Najneskôr pri vstupe do budovy či pozemku a podobne je povinný hlavný kontrolór uviesť zámer (cieľ) kontroly a termín začatia. Optimálne je, aby hlavný kontrolór dostatočne vopred oznámil zámer kontroly a termín začatia podľa svojho plánu kontrolnej činnosti. Je vhodné dodať, že kontrolu môže hlavnému kontrolórovi priznať (uznesením) aj obecné zastupiteľstvo. Tiež aj starosta obce má právomoc podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov požiadať hlavného kontrolóra výkonom kontroly, ak vec neznesie odklad (teda ide o kontrolu nad rámec plánu kontrolnej činnosti). Vtedy musí starosta obce v žiadosti k vykonaniu kontroly uviesť mimoriadny/bezodkladný charakter kontroly. 

Otázka č. 4
Je povinné v obci, aby boli faktúry uhradené v hotovosti cez pokladnicu zapísané v knihe faktúr?

Obec ako účtovná jednotka vedie knihu faktúr ako pomocnú účtovnú knihu. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov nedefinuje podmienky či náležitosti tejto pomocnej účtovnej knihy. Samotná kniha faktúr predstavuje evidenciu prijatých faktúr cez podateľňu (došlú poštu), respektíve elektronickou formou. Dodávateľská faktúra sa zaeviduje v knihe faktúr aj v prípade jej následnej úhrady hotovostnou formou (s poznámkou, že je hradená hotovostnou formou). Takáto faktúra je riadne uhradená (hotovostne) a zverejní sa do tridsiatich kalendárnych dní od úhrady faktúry (úhrady v hotovosti). 

Je potrebné dodať, že táto faktúra sa neeviduje v pokladničnej knihe, pričom úhrada v hotovosti sa realizuje cez výdavkový pokladničný doklad (s číslom dodávateľskej faktúry). Predmetná faktúra je teda zapísaná v knihe faktúr (bez účtovania účtovného predpisu) a úhrada zrealizovaná cez výdavkový pokladničný doklad. Ostatné súvislosti a obeh dokladov nadväzuje na vnútorné predpisy (interné smernice) obce v oblasti predmetnej otázky. 

PhDr. Jozef Sýkora, MBA
finančný kontrolór

Ďalšie odpovede na otázky zriaďovateľov nájdete v časopise Zriaďovateľ 9-10/2023.