Menovanie členov stálych komisií – Príkaz štatutára

Pri spracovaní vlastného príkazu alebo smernice je potrebné dbať na Zásady hospodárenia s majetkom obce/mesta/mestskej časti a tiež smernice o nakladaní s majetkom (ak je u vás v účinnosti) s ohľadom na organizačnú štruktúru úradu/organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako je potrebné dodať, že Zásady hospodárenia s majetkom obce/mesta/mestskej časti (pozn.: zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov bude od 1. novembra po dlhšej dobe novelizovaný, pričom majú prejsť novelizáciou aj samotné Zásady hospodárenia s majetkom obce/mesta/mestskej časti) platia plne aj na zriadené organizácie v pôsobnosti zriaďovateľa. 

 

Takýto príkaz teda vystavuje formou jednostranného interného aktu riadenia (optimálne s uvedením čísla, podobne ako pri smerniciach), a to:

• štatutárny orgán zriaďovateľa (vo vzťahu k obecnému/mestskému/miestnemu úradu),

• štatutárny orgán rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (vo vzťahu k svojej organizácii),

• štatutárny orgán zriaďovateľa formou metodiky pre svoje zriadené organizácie (s cieľom vlastného určenia zamestnancov – členov komisií) a tiež v praxi aj

• štatutárny orgán – zriaďovateľ vo vzťahu k svojej preddavkovej organizácii (t. j. bez právnej subjektivity).

 

Dodržiavanie zásady správnosti interných riadiacich aktov sa preveruje orgánom kontroly (oprávnenou osobou), a to z pohľadu dispozitívnej možnosti, či subjekt verejnej správy mohol vydať interný riadiaci akt a je správny z obsahovej i terminologickej stránky. 

 

Správnosť interných riadiacich aktov sa posudzuje individuálne, a to každý subjekt verejnej správy osobitne (či je daný interný riadiaci akt „šitý na mieru“ subjektu verejnej správy). Práve kontrolné orgány často uvádzajú do výstupu z kontrol (či už z protokolov alebo návrhov správ a následne správ z kontrol), že subjekt verejnej správy nepostupoval správne pri zostavení, respektíve vydaní interného riadiaceho aktu.  

 

• je spracovaný na podmienky subjektu verejnej správy, 

• je praktický, 

• nie je opísaným zákonom alebo spracovaním tzv. kópie zákona a

• je zrozumiteľný danej cieľovej skupine (najmä zamestnancom, fyzickým osobám, zákonným zástupcom, občanom a podobne).

 

Vnútorné riadiace predpisy sa označujú spravidla nasledovným spôsobom, a to slovným označením, z ktorého vyplýva druh predpisu, ako aj jeho predmet alebo číselným označením, z ktorého vyplýva poradové číslo predpisu, ako aj rok jeho vydania. Poradové číslo sa prideľuje vzostupne, od čísla „1“ súvisle pre každý druh predpisu, so začatím nového číslovania v každom kalendárnom roku. 

 

• preambula, 

• základné/všeobecné ustanovenia, 

• osobitné ustanovenia, 

• spoločné a záverečné ustanovenia s určením platnosti a účinnosti predpisu. 

 

So zákonnosťou zostavenia interného riadiaceho aktu súvisí nepochybne samotná príprava a v praxi často aj pripomienkovanie vnútorných riadiacich aktov a predpisov (pozn. autora: spravidla okrem Príkazov štatutára).

 

PhDr. Jozef Sýkora, MBA

finančný kontrolór