Novú riaditeľku bratislavskej školy vyberali sedem mesiacov. Kde bol problém?

Základná škola na Riazanskej ulici v Bratislave bola de facto bez „pána“ dlhé mesiace. Učitelia hrozili odchodom, ak sa pat nevyrieši.

Vo výbere riaditeľov škôl majú hlavné slovo primátori a starostovia. Podľa odborníkov by sa mal celý výber riaditeľov stransparentniť a otvoriť verejnosti.

Proti testovaniu piatakov
Máloktorá škola si za posledné roky prešla takým turbulentným obdobím ako Základná škola na Riazanskej v Bratislave.
V roku 2017 bola na čele škôl, ktoré protestovali proti spôsobu testovania piatakov. Vtedajší riaditeľ Ján Papuga dokonca odporučil rodičom žiakov, aby ich nechali v deň testovania doma. Na konanie si posvietila inšpekcia, ktorá na školu poslala viaceré kontroly. Papuga ich vnímal ako šikanu a znemožnenie snahy o zinovatívnenie vzdelávacích procesov na škole. Celý prípad dal na súd.
Ten však dal za pravdu inšpekcii, keď skonštatoval, že testovanie nie je dobrovoľná aktivita, je súčasťou riadneho vzdelávania a riaditeľ má podľa toho aj konať. Papuga aj napriek veľkej podpory rodičov napokon na vlastnú žiadosť odstúpil v novembri minulého roka z vedenia školy.
A tu sa začína viac ako polročné naťahovanie výberu nového riaditeľa, navyše sprevádzané koronavírusom, ktorý do škôl vniesol mnoho chaosu a neistôt.

Boj o kreslo predĺžila aj pandémia
Ešte v januári vzišla z prvého výberového konania pedagogička školy Gabriela Emrichová, ktorá bola v minulosti riaditeľkou základnej školy v Malackách. Zriaďovateľ - mestská časť Nové Mesto na čele s primátorom Rudolfom Kusým, ktorý podporoval bývalého riaditeľa, však novú kandidátku odmietol vymenovať. Dôvodom mali byť údajné problémy v hospodárení malackej školy za jej vedenia.
Školu na Riazanskej tak dočasne viedla zástupkyňa riaditeľa Katarína Čuntalová.
Druhé výberové konanie aj kvôli pandémii viazlo a atmosféra hustla. Podľa portálu bratislava.dnes24.sk viacerí pedagógovia tvrdili, že ak sa patová situácia nevyrieši, odídu zo školy.
Druhé výberové konanie sa konalo až o niekoľko mesiacov - začiatkom júna.
Zúčastnili sa ho iba dve kandidátky: Katarína Čuntalová – bývalá zástupkyňa poverená riadením a Gabriela Emrichová, kandidátka, ktorú už raz starosta odmietol vymenovať a na jej nezvolenie vyzýval na sociálnych sieťach aj Papuga.
Katarína Čuntalová získala nadpolovičný počet hlasov všetkých členov rady školy. Podľa informácií z magistrátu Nového Mesta by ju mal starosta vymenovať v najbližších dňoch.
„Bolo to veľmi náročné obdobie. Celá situácia nie práve najlepšie vplývala na komunitu školy,“ priznáva vybraná kandidátka. Jej cieľom je pokračovať v pozitívnom smerovaní školy, v jej napredovaní. „Som presvedčená, že v spolupráci s celou komunitou školy sa nám to spoločne podarí. Momentálne je potrebné úspešne ukončiť tento neštandardný školský rok a čo najlepšie nastaviť nový školský rok,“ dodáva Katarína Čuntalová.
Vzťah s protikandidátkou označuje za profesionálny, no hovoriť o užšej spolupráci je podľa nej ešte skoro priskoro.
Inak sa na celú situáciu ale pozerá súperkyňa a kandidátka, pri ktorej využil starosta právo veta.
„Celý problém je v novom zákone o voľbe riaditeľa, ktorý udeľuje najväčšiu moc zriaďovateľovi (primátorovi alebo starostovi) rozhodnúť o úspešnom kandidátovi aj napriek tomu, že Rada školy zložená z 11 členov a dvaja zástupcovia z KŠÚ (Krajský školský úrad ) a ŠŠI (Štátna školská inšpekcia) posudzujú odbornosť a spôsobilosť kandidáta, ktorého navrhnú na vymenovanie. Mám za to, že tento zákon je nespravodlivý a korupčný,“ odpovedala nám Gabriela Emrichová.

Učitelia hovoria o spolitizovaní súťaže na školách
Zriaďovateľ dostal väčšie slovo pri voľbe riaditeľa škôl v roku 2015 zmenou školského zákona. Dovtedy nemal možnosť vetovať kandidáta. Robert Fico to zdôvodňoval tým, že nie je možné, aby mali „zriaďovatelia zodpovednosť, no nemali v rukách konkrétne kompetencie“.
Proti zmene školského zákona sa však vtedy postavili viaceré školské organizácie aj odborári, ktorí varovali, že výber budúcich riaditeľov škôl sa môže spolitizovať.
„My dlhodobo hovoríme, že procesy výberu treba stransparentniť. Podľa nás by mal výber prebiehať verejnejšie, výberové konanie by malo byť zverejnené, ako aj koncept, s čím prichádzajú kandidáti. V tomto prípade sa to zrejme natiahlo kvôli právu veta, normálne by celý proces prebehol svižnejšie,“ tvrdí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.
Proti novému školskému zákonu sa v roku 2015 pridali aj Nové školské odbory. „Nesúhlasíme s tým, aby mal zriaďovateľ väčšie právomoci ako rada školy. Rady škôl boli založené ako demokratický orgán, okliešťovanie ich právomocí a rozhodovacích funkcií okliešťuje demokraciu v školstve, to si musí každý uvedomiť,“ upozornil vtedy ich šéf Ľudovít Sebelédi.
Crmoman tvrdí, že systém školskej rady treba od základu prekopať tak, aby v nej mal pedagogický zbor väčšie zastúpenie a nestávalo sa, že si tam niekto niekoho dosadí. Bežne sa totiž podľa neho stáva, že učitelia či rodičia často nevedia, kto ich v Rade zastupuje alebo po zvolení prestane s nimi daný človek komunikovať.

Zloženie rady, ktorá vyberala novú riaditeľku na ZŠ Riazanskej:
Predsedníčka a zástupkyňa za pedagogických zamestnancov: Mgr. Martina Zverková, PhD.
Za pedagogických zamestnancov materských škôl: Jana Khandlová
Za zriaďovateľa: Ing. Silvia Švecová, PhD.
Za zriaďovateľa: Mgr. Peter Weiss
Za zriaďovateľa: Ing. arch. Peter Vaškovič
Za zriaďovateľa: Roman Štamberský
Za rodičov materských škôl: Ing. Mária Halászová
Za rodičov základnej školy: Stanislava Barančíková
Za rodičov základnej školy: Barbora Reháková
Za rodičov základnej školy: Mgr. Ľuboš Veselý
Za nepedagogických zamestnancov: Alžbeta Lauková

Nepopulárny post
Podľa Crmomana však nie je ojedinelé, keď zriaďovateľ školy využije svoje právo veta pri výbere riaditeľa. Stáva sa to vraj bežne.
Najkomplikovanejší prípad, ktorý Slovenská komora učiteľov riešila, bol v Humennom, keď mesto ako zriaďovateľ škôl roky dosadzovalo ľudí do funkcií riaditeľov len na základe poverenia za vedenia. Krajská prokuratúra zhodnotila konanie bývalej primátorky Jany Vaľovej ako nezákonné. „Situácia okolo Riazanskej nie je taká komplikovaná, že by sa viackrát opakovala a naťahovala,“ tvrdí Crmoman.
Problém vidí aj v tom, že o post riaditeľa nie je ani záujem a často sa do výberových konaní prihlási iba jeden kandidát. Dôvodom môže byť príliš veľa kompetencií, na čo sa sťažujú aj samotní riaditelia.
Daniel Bútora, ktorý v roku 2018 založil program Akadémia riaditeľov, zameraný na rozvoj leadershipu a manažérskych zručností vedúcich pracovníkov škôl, za tým vidí však aj niečo iné. „Problém nie je v tom, že riaditeľ má veľkú zodpovednosť, pretože to môže byť aj dobrá vec, mohol by toho pomerne veľa spraviť. Skôr je to otázka organizácie práce riaditeľského zboru a kapacít,“ tvrdí.
Verejné školy majú podľa Bútoru objektívne problémy s nedostatkom zdrojov ale aj s neefektívnosťou ich využívania. „Keď riaditelia verejných škôl dostanú niečo navyše, tak to okamžite dajú tam, kde cítia, že peniaze najviac treba. Dôvodom je dlhodobá frustrácia z nedostatku zdrojov. Ich konanie je pochopiteľné, ale zároveň im chýba odstup, aby sa na to pozreli z dlhodobého hľadiska,“ doplnil.

Zdroj: aktuality.sk