Sebahodnotenie školy – kvalita, kritériá a nástroje

Príspevok nadväzuje na článok z predchádzajúceho čísla o sebahodnotení škôl v Európe, ktorý nám priblížil, čo je interné a externé hodnotenie škôl a na čo sa môžu využiť jeho výsledky. Plynule sa k téme vraciame, nakoľko je to aktuálna oblasť v rezorte školstva. V článku sa bližšie dozviete aké môžu byť kritériá interného hodnotenia,  prečo je účasť učiteľov kľúčová a aké môžu byť formy a obsah seminárov k internému hodnoteniu.

Evaluácia škôl sa zameriava na činnosti vykonávané zamestnancami škôl

Evaluácia tohto typu monitoruje alebo sa snaží zlepšiť kvalitu školy a výsledky žiakov. Výsledné zistenia sú prezentované v celkovej správe, ktorá neobsahuje hodnotenie jednotlivých učiteľov.

Interná evaluácia školy je dôležitý spôsob, ako zlepšiť organizáciu školy a jej fungovanie, ako aj skvalitnenie poskytovania vzdelávania.

Hodnotenie poskytovaného vzdelávania žiakom je teda jedným z prostriedkov, ako dosiahnuť skvalitnenie vzdelávania.

Tento typ hodnotenia môže mať viac foriem, záleží od predmetov skúmania, či ide o:

  • proces aktivovaný učiteľmi,
  • úlohy zrealizované školou, miestnymi orgánmi, manažmentom školy,
  • fungovanie vzdelávacieho systému ako takého,
  • výkon žiakov hodnotený jednotlivými učiteľmi alebo národnými orgánmi.

Kritériá interného hodnotenia

Kvalita školy nie je absolútnou hodnotou. Nie je možné vyjadriť ju len pomocou určitých charakteristík, ktoré sú merateľné.

V tomto kontexte sú za najproblematickejšie považované kritériá kvality.

Okrem všeobecne záväzných kritérií vonkajšieho hodnotenia škôl (ŠŠI a NÚCEM) neexistuje dohoda, ktorá by zaviedla kritériá odrážajúce život školy a jej potreby.

Keď vzdelávacie orgány stanovujú kritériá a procedúry interného hodnotenia, ide tu viac o technickú alebo administratívnu stránku.

Tento prístup môže byť zaujímavý, ak interné hodnotenie neslúži priamo škole, ktorej sa to týka, ale namiesto toho je jej zámerom formulovať základ správy o svojich aktivitách pre vzdelávacie autority a ako zdroj použiť výkonnosť svojich žiakov a pod.

Na druhej strane, ak je účelom interného hodnotenia zlepšiť kvalitu v škole, vtedy nebude technická stránka tá najlepšia voľba.

Je tu možné riziko, že na jednej strane hodnotenie nepokryje tie oblasti, ktoré sú pre danú školu dôležité, a na druhej strane sa škola vyhne sebakritike, keďže sa prezentuje vzdelávacím orgánom v tom lepšom svetle.

Každé hodnotenie si vyžaduje stanoviť kritériá

Kritériá hodnotenia sú tvorené dvoma zložkami: parametrom (merateľným aspektom hodnotené oblasti) a požadovaným štandardom (referenčnou úrovňou, úrovňou výkonu alebo normou), voči ktorému sa daný parameter hodnotí. Poskytujú (kvantitatívny alebo kvalitatívny) základ, z ktorého sa vychádza pri formulácii hodnotenia.

V krajinách, kde je interné hodnotenie povinné alebo odporúčané, sú k dispozícii všeobecné pokyny a odporúčania o obsahu.

Úplná autonómia takmer neexistuje. Vzdelávacie orgány sa preto snažia ovplyvňovať školy, aby zavádzali kritériá interného hodnotenia, ale len veľmi zriedkavo ich presviedčajú, aby použili zoznam vopred určených kritérií.

Pokračovanie článku nájdete v časopise Zriaďovateľ.