Školy po korone pomenovali zmeny. Minister koná

Ministerstvo tvrdí, že sa na jeseň zodpovedne pripravuje a so školami komunikuje. Paradoxne, žiadna z oslovených to nepotvrdila.

Otázka už neznie, či príde, ale kedy. Reč je o druhej vlne pandémie koronavírusu, pričom ako najčastejší termín jej prepuknutia sa spomína leto alebo jeseň.

Aj preto už ministerstvo školstva pripravilo krízový plán pre prípad scenára, že by sa školy v septembri opäť neotvorili, čo pre HN potvrdil dobre informovaný zdroj z prostredia rezortu.

Ministerstvo pod vedením Branislava Gröhlinga potvrdilo, že sa na danú situáciu zodpovedne pripravuje a v predstihu komunikuje s úradmi i so samotnými školami. „Pripravujeme kroky, ak by bola situácia vážna. Vidím to optimisticky. Verím, že nový školský rok všetko naštartujeme normálne a nič zlé nás nečaká,“ odkázal Gröhling.

Technika, peniaze a čas

Paradoxne, každá z oslovených škôl, šéfka Združenia základných škôl Ingrid Gamčíková aj prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman popreli, že by ich ministerstvo v súvislosti s krízovým plánom kontaktovalo. Oni sami však majú jasnú predstavu, ako by mal systém fungovať, aby vzdelávanie na diaľku fungovalo efektívnejšie a lepšie ako počas prvej vlny.
Volajú najmä po lepšom technickom vybavení, financiách na prevádzku a platy a včasnej informovanosti minimálne dva až tri týždne vopred. „Systém práce na ministerstve bol počas koronakrízy veľmi nestabilný, nejasný, málo spolupracujúci. Niekde bola priveľká sloboda a niekde zbytočné nariaďovanie,“ hovorí učiteľ Viktor Križo.

Väčšina riaditeľov škôl sa zhoduje na tom, že najväčšie nedostatky počas jarného online vzdelávania boli v materiálnom vybavení učiteľov, ktorí zabezpečovali dištančnú výučbu. Napríklad na bratislavskej Základnej škole Bieloruská používali pedagógovia vlastné počítače, o ktoré sa často delili so svojimi deťmi, a okrem toho si museli dokúpiť kamery, mikrofóny či dáta.
„Niektorí učitelia sporadicky chodili do školy, dali si so žiakom stretnutie s rúškom na tvári a odovzdali mu v tlačenej podobe úlohy,“ tvrdí riaditeľka Katarína Jandová. Podobná situácia vládla aj na Súkromnej základnej umeleckej škole Ul. A. Stodolu, kde sú síce vyučujúci schopní reagovať promptne, no taktiež im chýba programové a počítačové vybavenie.

Na druhej strane existujú aj vzdelávacie inštitúcie, ktoré nemajú s opätovným nábehom na online výučbu žiadny problém. „Po štyroch mesiacoch diaľkového vzdelávania vieme na tento systém nabehnúť okamžite,“ tvrdí riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave Gabriel Kalna.
Podobné závery vyplynuli aj z dotazníka Asociácie pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. Súkromní zriaďovatelia zvládli podľa nich prvú vlnu veľmi dobre a mnohé nové prvky už zapracovali aj do bežného vzdelávania, povedala pre HN štatutárna zástupkyňa asociácie Eva Ohraďanová.

Nedostatočná informovanosť

Jedným z ďalších problémov počas koronakrízy bola komunikácia v trojuholníku ministerstvo, zriaďovateľ a škola. Pedagógovia sa sťažujú najmä na nezrozumiteľné informácie zo strany rezortu. „Usmernenia prišli niekedy buď neskoro, alebo boli nejednoznačné.
Školy si museli dodatočne zisťovať informácie, takže aj informačné linky boli preťažené,“ vysvetľuje Crmoman. A poukazuje tiež na nekorektný prístup zriaďovateľov, ktorí nariaďovali pedagógom prekážku v práci, čím sa zamedzil prístup žiakov ku vzdelaniu.

Podľa školského analytika Petra Zmeka by sa situácia dala vyriešiť poskytnutím krízového plánu širšej verejnosti i učiteľom, aby sa k nemu vedeli včas vyjadriť.
„Ministerstvo by malo zozbierať údaje od učiteľov a rodičov. Vhodným riešením sú zvýhodnené elektronické pomôcky alebo centrálne vypracované materiály, ktoré by učitelia dávali žiakom,“ dodáva.

Zdroj: hnonline.sk