Obedy nie tak celkom zadarmo budili vášne

Tento rok rozpačito štartovala dotácia na stravu. Kompetentní totiž na jej propagovanie zvolili troška nešťastný názov obedy zadarmo. Výsledkom bola vlna nevôle. Dotácia totiž neznamená, že obedy v školách sú zadarmo alebo, že predškoláci jedia bezplatne. Práve o bezplatnosti sa hádala aj opozícia a koalícia. Väčšina hádok bola len slovičkárením o „bezplatnosti“ opatrenia. Ďalším zádrhom bol postoj obcí, ktoré zvyšovanie miestnych daní a poplatkov zdôvodňovali práve „obedmi zadarmo“.

Podľa legislatívy sa však opatrenie volá dotácia na stravu. A tá má presne určenú sumu 1,20 eura. A nie všade pokryje zvýšené pásma na nákup potravín. Tie určuje ministerstvo školstva a hore išli práve od začiatku tohto školského roka. To, ako obce prípadný rozdiel doriešili, nechalo ministerstvo práce na ne.

Preto bol aj prístup odlišný. Niektoré mestá prípadný doplatok rodičom odpustili, iné si ho pýtali spätne, niektoré zase dopredu. "Keďže zriaďovateľmi škôl sú mestá a obce, je na nich, aby sa vyrovnali s ďalšími náležitosťami, teda aj režijnými nákladmi,“ vysvetľuje ministerstvo práce. Okrem doplatku sa totiž platí aj takzvaná réžia. Tá pokrýva ostatné náklady ako napríklad personál či obnovu zariadení. Koľko sa za réžiu platí, je na samotných obciach a mestách. Môžu ju rodičom odpustiť, ako to urobili napríklad Košice, ale aj každoročne zvyšovať. Niekde, tak ako v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, však vyjde aj na 20 eur mesačne, v Devínskej Novej Vsi na päť eur. Réžia sa často platila aj predtým a niektorí rodičia o tom ani nevedeli.

Dotácia štátu totiž réžiu nepokrýva. Preto ak v minulosti rodičia platili za mesiac s 20 pracovnými dňami za obedy napríklad 29 eur, keďže okrem 5-eurovej réžie zaplatili aj 1,20 eura za každý z dvadsiatich obedov (24 eur), po novom platia len réžiu päť eur. Popritom si škola môže vypýtať vratný kredit napríklad v sume päť eur mesačne, ktorý pokryje náklady v prípade, ak dieťa na obed nepríde, ale rodič ho v jedálni vopred neodhlási.

Ak si teda odmyslíme nešťastný marketing, ide jednoznačne o pozitívnu zmenu. Na obedy nechodí každé tretie dieťa, pričom väčšina z nich je zo sociálne slabých rodín. Príjmovou chudobou je totiž na Slovensku ohrozená podľa sociológov pätina detí. To znamená, že pre každé piate dieťa je školský obed, desiata, krúžok po škole či nové oblečenie luxus. Riziko rastie s počtom detí v domácnosti. Práve viacdetné rodiny najviac ohrozujú nedoplatky na hypotékach, úveroch, nájomnom či energiách. Doplácajú však na to hlavne deti. Prípady, keď dieťa chodí do školy bez desiatej či dranká alebo kradne desiatu iným deťom, nebývajú až také výnimočné.

A áno, štát prispieval na stravu deťom zo sociálne slabých rodín aj pred dotáciou na stravu, no niektoré rodiny prísne kritériá aj napriek viac ako skromným podmienkam nespĺňali. Ďalším negatívom bolo separovanie dieťaťa z kolektívu. To sa často dialo rómskym deťom, ktoré často skončili na suchom jedle v oddelených priestoroch jedální.

Ani argument o finančnej náročnosti pre samosprávy celkom neobstojí. V mnohých lokalitách existujú dlhoročné materiálne, personálne a kapacitné problémy jedální a kuchýň, nie je však korektné ich odrazu všetky spájať s dotáciou na stravu, hájilo opatrenie svojho času ministerstvo práce. Okrem toho zriaďovatelia majú automatickú povinnosť zabezpečiť obed pre všetky deti navštevujúce školy.

Mnohé obce si aj s týmto šikovne poradili a na záujem o stravovanie v školskej jedálni sa pýtali vopred. To sa stalo napríklad v Pezinku, kde nemuseli pre vopred zistený nezáujem veľmi rozširovať existujúcu sieť školských jedální. Upravovala sa len jedna – a to v škole, kde sa varí aj pre deti materskej školy a seniorov. "Riaditeľky základných škôl dávali rodičom prihlasovací lístok, kde vyjadrili záujem či nezáujem o stravovanie v školskej jedálni,“ povedal vedúci oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti Mestského úradu Pezinok Milan Hýll.

Inde zase investovali do jedální státisíce eur. V Liptovskom Mikuláši dali približne 300-tisíc eur na rekonštrukciu a doplnenie vybavenia kuchýň v tamojších jedálňach. Mesto totiž počítalo s takmer raz takým nárastom stravníkov. Podobné výdavky mala aj Trnava či Nitra.

Pravdou však je, že dotácia si vyžiadala investície do systému evidencie detí. Nárok na 1,20 eura má totiž len ten žiak, čo nielenže je na vyučovaní, ale obed aj odoberie. Aj preto viaceré školy zaviedli kauciu. Z nej sú hradené neodhlásené obedy. Práve tie však zvyšujú samosprávam aj náklady na likvidáciu biologického odpadu. Nezjedené obedy totiž putujú rovno do koša. Hlavu v smútku mali vedúce školských jedální aj pre nedostatok personálu. Nedostatok kuchárok sa tak riešil aj cez úrady práce, ktoré zaviedli program Pracuj v školskej kuchyni.
 

Základné fakty o dotácii na stravu

Na dotáciu 1,20 eura má od januára nárok každý predškolák a od septembra aj žiak základnej školy, ktorý sa zúčastní na výchovno-vzdelávacej činnosti a odoberie stravu.
Ak zariadenie školského stravovania pripraví stravu pod 1,20 eura, rozdiel môže byť použitý na skvalitnenie jedla.
Doplatok a spôsob jeho vyberania, ale aj režijné náklady určuje zriaďovateľ – teda mesto či obec. Tie ich môžu vyberať dopredu, spätne alebo úplne odpustiť.
Výška doplatku vychádza z rozdielu medzi dotáciou na stravu 1,20 eura a finančným pásmom na nákup potravín. Platiť sa môže aj réžia.
Deti so zdravotnými obmedzeniami, ktorým diétnu stravu pripravuje rodič doma a nosí do školskej jedálne, majú nárok na vyplatenie dotácie.
Po niekoľkých mesiacoch fungovania bude vyhodnotené, či dotácia postačuje, alebo nie. Ak sa ukáže, že dotácia nepostačuje, bude sa riešiť navýšenie na 1,21 eura pre prvý stupeň základných škôl a 1,30 eura pre druhý stupeň ZŠ.
To, aké jedlá jedálne varia, vychádza zo stanovených receptúr, ktoré určuje ministerstvo školstva. To určuje aj tri finančné pásma na nákup potravín. A to na jedno jedlo denne podľa veku stravníka.
Od septembra išli finančné pásma hore. Na prvom stupni sa pohybujú od 1,08 eura do 1,21 eura. Na druhom stupni základných škôl je to od 1,16 eura do 1,30 eura na jeden obed.
V prípade, že je rodič nespokojný s obedmi v školskej jedálni, treba osloviť zriaďovateľa. Rovnako aj v prípade doplatku alebo réžie. Ďalšou možnosťou je aj príslušný úrad verejného zdravotníctva.

Zdroj: pravda.sk