Obedy zadarmo sú minulosťou. Štát ich preplatil o 400-tisíc menej ako vlani
Opatrenie v rámci zbierania politických bodov presadila ešte strana Smer-SD. Od roku 2019 mali všetci žiaci základných škôl nárok na takzvané obedy zadarmo. Účet za ne však niekto musel zaplatiť. Podľa odhadov stáli štátny rozpočet aj 120 miliónov eur ročne. Prilákali o štvrtinu viac stravníkov a jedálne preto zrekonštruovali priestory, nakúpili nové sporáky a riady a zamestnali pomocné pracovné sily. Teraz mali dôvod na obavy, že dobudované kapacity zostanú nevyužité.
Súčasná vláda dala totiž plošným obedom zdarma stop. Od začiatku tohto školského roka majú na ne nárok len deti v hmotnej núdzi, ostatní dostali vyšší daňový bonus. Niektoré mestá zaznamenali pokles už v septembri. Dôvodom však nebol nezáujem, ale zlé načasovanie a administratíva.
Nestihli sa prihlásiť
Ministerstvo práce poskytlo v prvom mesiaci tohto školského roka dotáciu na stravu 55-tisíc deťom. „V porovnaní so stavom pred legislatívnymi zmenami ide o pokles zhruba o 396-tisíc detí,“ vyčíslila hovorkyňa rezortu Michaela Slivková Kirňaková. Ešte vlani vydávali jedálne bezplatné obedy plošne všetkým. Od septembra sa dotácia zvýšila o 10 centov na 1,30 eura, čím rodič mesačne získa 26 eur. Nárok však má len v prípade, ak je v hmotnej núdzi, na hranici životného minima alebo ak si neuplatňuje zvýšený daňový bonus. Ani pracujúci však nezostali celkom bez úľav. Ako náhradu uvidia na výplatných páskach štedrejší daňový bonus vo výške takmer 40 eur.
Cez letné prázdniny preto dostali riaditelia zadanie. Mali kontaktovať všetkých rodičov a zistiť, či budú od septembra žiadať o obedy dotované štátom. Mali doručiť potvrdenie, že sú v hmotnej núdzi, na hranici životného minima alebo čestne vyhlásiť, že si neuplatňujú zvýšený daňový bonus. Do 10. augusta mala škola doručiť nové zoznamy žiakov.
Problémy im však spôsobilo načasovanie. Niektorí riaditelia si v auguste čerpali dovolenku, iní sa s rodičmi nevedeli skontaktovať a nedostali žiadnu spätnú väzbu. Napríklad v Banskej Bystrici sa v septembri znížil počet stravníkov o 20 percent. Pokles zaznamenali predovšetkým školy s vysokým zastúpením marginalizovaných skupín. „Dôvodom nie je nezáujem o stravovanie, ale chýbajúce potvrdenia, čestné vyhlásenia alebo prípadný finančný doplatok,“ konštatuje pre HN Ľudmila Očenášová z odboru školstva okresného úradu.
Práve pre nevyhovujúce načasovanie si niektorí nechali prihlasovanie až na september. Vtedy však museli rátať s tým, že dotáciu si budú môcť čerpať až od októbra. Potrebnú dokumentáciu predložili dodatočne aj rodičia v Banskej Bystrici. „V októbri sme zaznamenali nárast stravníkov,“ doplnila Očenášová. Úrady akceptovali napokon aj zoznamy, ktoré boli zaslané najneskôr do 10. septembra.
Niektoré zariadenia zásadné zmeny v počte vydaných obedov vôbec nezaznamenali. „Evidovali sme pokles iba o štyri percentá, čo však mohla spôsobiť aj dochádzka detí a žiakov,“ reagovala pre HN hovorkyňa bratislavskej Petržalky Mária Halašková. Záujem zostal na rovnakej úrovni aj v Nitre. „Pripisujeme to aj tomu, že za takúto stravnú jednotku sa dieťa nikde inde nenaje. Nie sú to ani dve eurá za jeden obed,“ myslí si hovorca mesta Tomáš Holúbek.
Faktom však je, že chod jedální ovplyvnilo už vlaňajšie prerušenie výučby. Podľa rezortu školstva klesol počet stravníkov oproti roku 2019 takmer deväťtisíc. V Prešove vtedy zaznamenali menší záujem prvýkrát za posledných desať rokov. Tento rok im opäť ubudol približne rovnaký počet. „Vplyv malo viacero faktorov, ako napríklad zrušenie plošne poskytovaných dotácií aj pretrvávajúca pandemická situácia,“ zhodnotila pre HN Mária Tejiščáková z odboru školstva mesta.
Údaje o celkovom počte stravníkov v tomto roku ministerstvo školstva ešte vyhodnocuje. Začiatkom roka však upozornilo, že takmer polovica detí v jedálňach vôbec neobeduje. Preto chce rezort do kuchýň priniesť moderné trendy. V septembri vstúpila do platnosti aj revízia materiálno-spotrebných noriem a receptúr. „Podávané jedlá budú bohatšie na zeleninu, zvýši sa podávanie celozrnného pečiva, v nápojoch sa zníži podiel pridaného cukru a receptúry budú nutrične vyváženejšie,“ priblížil odbor komunikácie.
Z repertoára jedálne vyradili približne 200 receptúr a doplnili 23 nových. „Nové recepty budeme poznať až od januára. Už teraz boli napríklad úplne zrušené polotovary, výrazne sa obmedzilo používanie cukru a odstránila sa pečeň,“ objasnil Holúbek.
Ďalším krokom by mala byť modernizácia kuchýň, na ktorú už v predchádzajúcom období rezort vyčlenil takmer tri milióny eur. Okrem toho chce zamestnancov vzdelávať v oblasti zdravého stravovania. Podľa Tejiščákovej je však nevyhnutné riešiť aj normatívy zamestnancov a nedostatočné mzdové ohodnotenie. Vládou schválený štátny rozpočet na rok 2022 zatiaľ so zvyšovaním platov v školstve neráta. Minister Branislav Gröhling má o tom ešte vyjednávať s rezortom financií.
