Nezatvárajte oči pred šikanovaním! Zhovárajte sa so žiakmi otvorene!

V školách ste dennodenne. Je tento problém spoločensky nafukovaný, alebo je to ozaj tak? Čo hovoria učitelia?

Je to problém, ktorý existoval aj v minulosti, nie je to na školách žiadna novinka. Len sa, žiaľ, dnes vyskytuje oveľa častejšie. Tým, že sa o danej problematike začalo viac diskutovať, aj samotný pedagóg odhaľuje šikanovanie v kolektíve oveľa rýchlejšie a vie zareagovať vhodným spôsobom. Oproti minulosti sa možno zmenili dôvody šikanovania, ale podstata ostáva tá istá.

Vedia teda učitelia, ako majú reagovať, keď sa s náznakmi šikanovania stretnú vo svojej triede?

Učiteľ má kam siahnuť pre svoju informovanosť, existuje odborná literatúra, časté diskusné relácie v médiách či na internete. A aj naše nakladateľstvo v týchto dňoch vydáva brožúru pod názvom Šikanovanie v škole spolu s DVD. Takýto materiál pomôže ktorémukoľvek pedagógovi sa v problematike zorientovať. Šikanovanie sa často prejaví aj počas bežnej vyučovacej hodiny, učiteľ určite zasahuje a sleduje daných žiakov aj mimo hodiny. Pomoc je, ak má škola odborníka, napr. výchovného poradcu, môže sa s ním poradiť, respektíve neskôr sa venuje problému už len odborník s konkrétnymi žiakmi. Ak takéhoto kolegu učiteľ nemá, je nútený problém riešiť sám.

Sú ochotní učitelia vzdelávať sa v tomto smere?

Určite áno, pretože takýto problém sa nedá prehliadať a často je narúšané vyučovanie. Hlavne mnohé situácie sú veľmi nepríjemné a celá trieda, ktorá je do šikanovania zatiahnutá, očakáva riešenie problému.

A čo žiaci? Rozpráva sa s nimi niekto v školách o tomto probléme, aby vedeli, ako reagovať?

Dôležitá v tomto smere je prevencia, aby žiak, ktorý je len pozorovateľom, vedel daný problém pomenovať a následne naň upozorniť, napríklad triedneho učiteľa. Samozrejme, aj sám šikanovaný by mal vedieť pomenovať sám seba ako obeť a povedať o tom rodičom aj učiteľovi. V tomto smere si myslím, že by sa malo viac pracovať so žiakmi.

Aká forma by bola podľa vás najvhodnejšia?

Napríklad organizácia besied s touto problematikou s odborníkmi by mala byť pravidelne vo všetkých školách. Ale aj prevencia, napríklad v rámci triednických hodín. Tá, myslím si, v školách rozhodne chýba. Ak by sme v tomto smere zabrali, verím, že aj detí, ktoré šikanujú, by postupne ubudlo.

Aká je reakcia vedenia škôl? Z prieskumu vyplynul aj šokujúci záver, podľa ktorého viac ako tretina prípadov šikanovania nebola napriek sťažnostiam vôbec riešená... To riaditelia naozaj v záujme uchránenie dobrého mena školy radšej zradia dieťa a prípad neriešia?

Žiaľ, je to pravda, mnohokrát sa problém zametie pod koberec a nerieši sa. Ale myslím, že v každej škole sú učitelia, ktorí chcú a vedia pomôcť dotknutým žiakom. Len, ako som spomenula, zdá sa mi ešte slabo prepracovaná metodika k tejto problematike, respektíve nedostatočná aplikácia poznatkov v praxi. Informácii je dostatok, ale nie sú používané v plnej miere. A je smutné, že mnoho škôl stále zatvára oči.

Kde vy osobne vidíte príčiny, prečo vlastne k šikanovaniu medzi deťmi dochádza?

Veľkú rolu zohráva vplyv rodiny a výchovy, svoje zohrávajú aj dedičné predispozície či nespokojnosť dieťaťa so sociálnym postavením. Dieťa chce nadobudnúť status, dominanciu v skupine týmto spôsobom. Je tu, samozrejme, aj veľký vplyv médií a spôsob, ako je v nich prezentovaná agresivita. To všetko dieťa vníma. Takéto správanie môže vyvolávať aj stres zo školy, ale aj obeť šikanovania. Práve takýmto spôsobom chce na seba upriamiť pozornosť. Je to široká téma, ktorej sa naozaj treba venovať. Svedčí o tom aj fakt, že situácia, keď žiaci šikanovali učiteľa, sa v minulosti objavovala len minimálne. Žiaľ, dnes aj táto forma rastie.

Ďakujeme za rozhovor.