Niektorým učiteľom ani nenapadne, že deti z pestúnskych či adoptívnych rodín môžu mať v škole problémy

Tento rozhovor má byť o začleňovaní detí z náhradných rodín do kolektívov. Prečo potrebujú pri nástupe do školy či škôlky špecifický prístup?

Deti, ktoré sa narodili inému rodičovi, zažili nejakú traumu. Rozdiely sú v jej intenzite a v tom, do akej miery ich poznačila. Sú to zmeny na úrovni mozgu. Navyše, približne polovica detí vyrastajúcich v náhradných rodinách zažila alkohol v tehotenstve a trpia nejakou formou fetálneho alkoholového syndrómu. Nemusí sa to prejaviť na ich výzore, ale môže to ovplyvniť napríklad ich schopnosť učiť sa.

A sú tu tiež deti, ktoré okrem ranej straty zažili aj neskôr náročné situácie. Všetky skupiny sú citlivejšie ako ich bežní rovesníci. Aj keď nemajú priamo diagnostikovanú poruchu učenia či správania. Niekedy je ťažké s tým pracovať a vysvetliť v škole, že aj bez papiera žiak potrebuje špeciálny prístup. Raná trauma sa prejavuje podobne ako porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou – ADHD. Tieto deti majú často diagnostikované práve toto, prípadne iba poruchu pozornosti – ADD.

Spomenuli ste, že pomerne vysoké percento detí z náhradných rodín trpí určitým stupňom fetálneho alkoholového syndrómu a že sa môže pretaviť do problémov s učením. Aké sú jeho konkrétne prejavy?

Deti majú problém s pozornosťou, vnímaním toho čo je na tabuli a zároveň toho čo je v zošite. Majú silnejší pocit ohrozenia a vyruší ich akýkoľvek hluk.

Keď dieťa nemá fyziologické znaky tohto ochorenia, kedy sa zväčša prichádza na to, že takýmto niečím trpí?

Na Slovensku máme problém s diagnostikou fetálneho alkoholového syndrómu. Robí to iba jedno pracovisko v Ružomberku, inde sa ísť nedá. Navyše, diagnostikujú sa iba deti, u ktorých je dokázané, že matka v tehotenstve pila. U väčšiny to však dokázať nevieme. Ak to vyslovene nevidno na črtách dieťaťa, sú to len domnienky. Zároveň je však dôležité, aby deti s týmto syndrómom boli diagnostikované do šesť rokov.