Silvia Horecká: „Rodičia a školská jedáleň by mali fungovať podobne ako školské združenia rodičov s učiteľmi.“
V gastronómii pracuje polku života a jej prístup, ktorý tkvie v hľadaní cesty k vyváženému stravovaniu a k celkovej profilaxii prostredníctvom výživy, je inšpiratívny. Silvia Horecká je okrem toho aj mama, organizuje kurzy varenia a semináre a na svojom internetovom blogu Terapia jedlom uverejňuje recepty a rady, ktoré vedú k optimálnemu stravovaciemu režimu.
Kde beriete inšpirácie?
Pochádzam z gastro-rodiny, takže som v tomto prostredí vyrastala, a teraz vidím inšpiráciu všade. Potraviny vidím vlastným spôsobom, veľmi rada chodím medzi ľudí, samozrejme, ma ovplyvnila aj práca v reštauráciách. Veľmi veľa som sa naučila počas môjho pobytu v Taliansku. Inšpirujem sa priamo praxou – z toho, čo ľudia potrebujú. Pridaná hodnota k mojej práci prišla v rokoch, keď som sa aktívne začala venovať výžive, a tak sa vyprofiloval smer, ktorým idem až dodnes.
Keď si spomeniete na vaše školské dni – čo vy ako stravník? Zjedli ste v škole vždy všetko?
Úprimne, ja som v školskej jedálni veľa nejedávala a mali so mnou problémy. Odmalička sa doma varilo a ja som jedla len určité jedlá. Milovala som cestoviny, ryby a už vtedy sme mali doma potraviny, ktoré sa bežne nedali zohnať. Takže som nebola dobrý stravník. V jedálňach som frflala na jedlo, zjedla som len čosi, aby som nebola hladná, a potom som sa poriadne najedla doma.
Ide vaša školopovinná dcéra vo vašich stopách, čo sa týka preberania jedla v školskej jedálni?
Nie, pretože sme si prešli potravinovou alergiou, takže stravu mala upravenú. Naučili sme ju, čo môže a čo nemôže, tiež sme sa o tom porozprávali s pani vedúcou školskej jedálne. Moje deti sú zvyknuté na suroviny, ktoré nie sú bežné alebo ich mamičky často nepripravujú. Jej zdravotný stav sa našťastie upravil. Myslím si, že môžeme byť radi, že školské stravovanie vôbec máme. Keď sa pozrieme napríklad do Ameriky, Francúzska alebo Talianska, tak obedy v tejto forme neexistujú. Nechcem krivdiť pani kuchárkam, niekedy sa im podaria naozaj dobré jedlá. Najmä ak používajú aktualizované receptúry.
Čo by ste odporučili školským jedálňam?
Keď som riešila dcérinu alergiu, nestretla som sa s veľmi pozitívnou odozvou. Nakoniec sa mi to podarilo, ale spolupráca je naozaj potrebná. Na druhej strane chápem, že pri takom množstve stravníkov je to náročné. Ako som už spomínala, celoživotné vzdelávanie považujem za nesmierne dôležité. To by som odporúčala aj školským jedálňam. Čím sú pani kuchárky vzdelanejšie, tým edukatívnejšie pôsobia na deti. Vzdelávanie nie je len záležitosťou rodičov, spolupráca rodičov so školou a zariadením školského stravovania by mala byť pol na pol.
Máte predstavu, ako by vyzerala táto spolupráca v praxi?
Ak rodičia predstavia deťom zdravé potraviny správnym spôsobom a ukážu im, že môžu byť veľmi chutné, dieťa ich bude jesť aj v školskej jedálni. A naopak. Myslím si, že podobne, ako sa riešia školské združenia rodičov s učiteľmi, by mali fungovať aj rodičia so školskou jedálňou. Aspoň raz do roka, najlepšie v septembri, by som odporúčala stretnúť sa s vedúcimi školských jedální a s kuchárkami, aby im predstavili stravovací program a zjednotili by sa v surovinách doma i v škole. To by bolo perfektné!
Ďakujem veľmi pekne za príjemný rozhovor!
Zdroj: Krátené/Škola a stravovanie 8/2016
Časopis Škola a stravovanie
S cieľom zjednodušiť prácu vedúcich školských jedální a pomôcť im pri povinnostiach v rámci prevádzky zariadenia školského stravovania bol vytvorený časopis Škola a stravovanie.
- aktualizované informácie o povinnostiach počas prevádzky zariadenia školského stravovania,
- upozornenia na legislatívne zmeny v oblasti školského stravovania,
- stanoviská odborníkov k rôznym problémovým situáciám z oblasti personalistiky, financovania a hospodárenia zariadení školského stravovania,
- usmernenia z hľadiska hygieny školských stravovacích zariadení,
- rozhovory s osobnosťami z oblasti gastronómie a školského stravovania,
- najnovšie informácie a zaujímavosti o trendoch v stravovaní a výžive pre deti a mládež.