Deti sa učili, ako žijú ich rovesníci v rozvojových krajinách

Ako pokračovala, hodiny sa snažia robiť najmä prostredníctvom interaktívnych a zážitkových metód, ktoré dávajú deťom veľký priestor na hru. "Nie je to teda formou prednášok alebo prezentácií, ale najmä hravou formou."

Organizátori pripravili k projektu aj materiály pre základné školy na prvom stupni a pre materské školy. "Sú doplnené aj hudobným CD s textami slovenských pesničiek a DVD s filmom z Ugandy, ktoré komentujú naše deväťročné deti," objasnila Čačová.

"Sme už šiesty rok spolupracovníkom UNICEFu a chceme, aby aj naše deti v takejto malej dedinskej škole mali informácie o tom, ako sa žije iným deťom ich veku," povedala vyučujúca zo Základnej školy v Starých Horách Viera Kopšová.

Dobrovoľníčka Matea Danková, ktorá viedla dnešnú hodinu rozvojového vzdelávania, dodala, že deti sú takpovediac dravé po takýchto informáciách a vnímajú rozdiely medzi nimi a rovesníkmi z rozvojového sveta. "Najviac ich zaujíma spôsob života, trebárs to, čo tie deti v rozvojových krajinách nemajú, o čo musia takpovediac bojovať, čo je pre nich vzácne."

Na začiatku projektu, ktorý UNICEF realizoval tri roky, sa podľa Čačovej snažili zmapovať, čo všetko školáci o problémoch rozvojových krajín vedia. "Na základe toho sme pripravili materiály, keďže sme zistili, že deti o tých témach veľa nevedia." Druhým prieskumom, ktorý uskutočnili ku koncu projektu, chceli zasa zistiť, ako sa povedomie školákov o tomto probléme zmenilo.

Ďalšie prieskumy boli určené aj pre verejnosť a mienkotvorcov, keďže Dve tváre jedného sveta sú súčasťou projektu pre širokú verejnosť - Globálna ekonomika, globálna solidarita: napĺňanie miléniových rozvojových cieľov (Milenium Development Goals - MDG). Tie vychádzajú z Miléniovej deklarácie, ktorá bola podpísaná v septembri 2000 na Miléniovom summite. Deklaráciu signovalo 189 krajín vrátane Slovenskej republiky, ktoré sa zaviazali venovať pozornosť udržateľnému rozvoju a odstraňovaniu chudoby.

Porovnanie prieskumov, ktoré sa realizovali pred projektom a počas neho, ukázalo, že názory Slovákov na rozvojovú pomoc sú stabilné, 90 percent si myslí, že v porovnaní s krajinami tretieho sveta je Slovensko bohaté a malo by pomáhať.

Na základe prieskumov deti aj široká verejnosť vnímajú, ako problém číslo jeden hlad a chudobu, nasleduje nedostatok zdravotne vyhovujúcej vody a s ňou spojená nedostatočná hygiena. Za tretí najvážnejší problém krajín tretieho sveta považujú ochorenia, ako AIDS či maláriu.

Naproti tomu mienkotvorcovia uvádzali hneď za chudobou a hladom vojny a násilie a ako tretí najzávažnejší problém označili nedostatočné možnosti na vzdelávanie.

Napriek tomu, že Slováci chudobu rozvojových krajín vnímajú, pojem Miléniové rozvojové ciele im hovorí málo.

Zdroj: TASR