Koľko jazykov vieš, toľkokrát si zaplať

Ich spoplatnenie diskriminuje zahraničných aj slovenských študentov. Ak si budú musieť za štúdium priplatiť, budú znevýhodnení v porovnaní so študentmi rovnakého programu v slovenčine. Navyše, slovenskí študenti, ktorí by bez doplatku študovali v cudzom jazyku, no s doplatkom sa rozhodnú pre slovenčinu, budú vplyvom tejto reformy ukrátení napríklad o lepšie šance študovať v zahraničí či konkurenčná výhoda na pracovnom trhu.

Neisté príjmy
Vplyvom návrhu sa študentom sťaží prístup k lepším produktom univerzitného trhu ako napríklad účasť zahraničných učiteľov alebo používanie štandardnej zahraničnej literatúry. Zavedením poplatkov budú vysoké školy čiastočne škodiť aj samy sebe, pretože sa zhodujú na tom, že získať renomovaných zahraničných profesorov je finančne náročné.

Aj keď sa to školám podarí, efektivita pobytu profesorov je otázna, keďže budú učiť len zlomok tých, ktorí ostanú na cudzojazyčných programoch. Pokiaľ ide o príjmy z ich spoplatnenia, sme presvedčení o opaku toho, čo sa očakáva: „... verejné vysoké školy... zvýšia počet zahraničných študentov...čím sa zvýšia príjmy verejnej vysokej školy.” Prečo by sa mal zvýšiť počet zahraničných študentov, ak budú musieť platiť? Zvýši sa azda významne kvalita slovenských vysokých škôl? Určite nie. Mimochodom, prečo sa pri pojme zvýšený príjem spomínajú len zahraniční študenti?

Spoplatniť všetkých
Vláda nechce spoplatniť všetkých domácich študentov, aby nestratila podporu potenciálnych voličov. Návrh je politicky priechodnejší, lebo by ovplyvnil zväčša študentov zo zahraničia, zatiaľ čo univerzity by si mohli, teoreticky, prilepšiť. Návrh tak čiastočne rieši podfinancovanie univerzít, no nie optimálne. Optimálne riešenie musí byť nediskriminačné: spoplatnenie všetkých študijných programov na oboch formách štúdia bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Príjem vysokých škôl z takého spoplatnenia by bol omnoho vyšší v porovnaní s návrhom ministerstva. Počet vysokoškolákov a výučbová zaťaženosť profesorov by klesli. Profesori by tak mali viac času venovať sa výskumu. Študenti by boli kvalitnejší a náročnejší, pretože školné by odradilo časť tých, ktorých zaujíma len titul. Pre sociálne slabších študentov by vláda a samotné univerzity mali zaviesť štipendijné programy.
Takýto model by bol v porovnaní so súčasným stavom pre chudobnejších výhodnejší.

Optimálne riešenie musí byť nediskriminačné: spoplatnenie všetkých študijných programov na oboch formách štúdia.

Zdroj: SITA (SME)