Komunikácia v cudzích jazykoch ako jedna z kľúčových kompetencií z hľadiska vzdelávania

Táto požiadavka sa všeobecne akceptuje, rozdielnosť prístupov sa prejavuje iba pri otázke, v akom veku by sa žiak mal začať učiť cudzí/svetový jazyk.

Ovládanie cudzieho jazyka je nevyhnutným predpokladom komunikácie v ňom. Čo však znamená komunikácia v cudzom jazyku? Dalo by sa povedať, že je to schopnosť porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory, a to ústne aj písomne. Ak chceme túto všeobecnú charakteristiku konkretizovať, môžeme povedať, že v cudzom jazyku dokáže komunikovať ten, kto je schopný na základe svojich želaní a potrieb uplatniť zručnosti počúvania, hovorenia, čítania a písania v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí, t. j. vo vzdelávaní a odbornej príprave, pri práci, štúdiu, ale aj doma vo voľnom čase.

Ak by sme chceli uvedený postulát bližšie špecifikovať, mali by sme mať na pamäti – predovšetkým z hľadiska vzdelávacieho procesu –, že táto zdanlivá samozrejmosť v sebe zahŕňa komplex vedomostí a zručností na strane žiaka či študenta. Z vedomostí sú kľúčové najmä nasledujúce:
- vedomosti o slovnej zásobe,
- vedomosti o používanej gramatike,
- uvedomenie si hlavných typov verbálnej interakcie a jazykových registrov,
- vedomosti o spoločenských konvenciách v inojazyčnom prostredí (interkultúrny a multikultúrny aspekt výučby cudzieho jazyka).

Uvedené vedomosti prispievajú k rozvíjaniu nasledujúcich zručností (a zároveň sú predpokladom ich rozvíjania):
- schopnosť porozumieť hovorenému slovu,
- iniciovať, udržiavať a ukončiť konverzáciu,
- čítať a porozumieť textom,
- tvoriť texty, ktoré zodpovedajú potrebám jednotlivca.

Nezabúdajme, že kreatívne a zaujímavé vyučovanie cudzích jazykov pozitívne vplýva na uvedomovanie si kultúrnej rozmanitosti a zároveň zvyšuje záujem o iné jazyky i zvedavosť orientovanú na jazyky a medzikultúrnu komunikáciu, ktorá má výrazne obohacujúci charakter vo vzťahu k učiacemu sa.

Autor: Mgr. Marián Macho, PhD.