Opodstatnene sa sťažovalo najviac maturantov za päť rokov

Miera opodstatnenosti sa od roku 2008 pohybuje okolo 50 percent s výnimkou minulého roka, keď to bolo 61 percent. Inšpekcia dostala tento rok 22 sťažností, zaoberala sa 20 z nich. Dva podnety nespĺňali zákonné náležitosti. "Je predpoklad, že počet nespokojných žiakov, či už oprávnene alebo neoprávnene, je omnoho vyšší. Mnohí však zrejme majú strach z možných následkov za podanie sťažnosti, pretože ďalšie preskúšanie absolvujú pred tou istou komisiou," uviedol Tužinský.

Väčšina podnetov prichádza na ústnu časť skúšky dospelosti, takmer polovica z nich už tradične smerovala voči klasifikácii v slovenskom jazyku a literatúre. Najviac sťažovateľov bolo tento rok v Bratislavskom a Trnavskom kraji (po päť), nasledujú Košický (štyri), Trenčiansky (tri), Nitriansky a Banskobystrický (po dve). Jedna sťažnosť prišla z Prešovského kraja, ani jednu nezaznamenali v Žilinskom kraji.

Sťažovatelia najčastejšie namietajú zaujatosť komisie, že skúšajúci neprihliadajú na doterajší prospech žiaka. Paradoxne výhrady majú najmä voči neobjektívnosti toho člena predmetovej maturitnej komisie, ktorý žiaka učil. "Prešetrovanie sťažností vo viacerých prípadoch potvrdilo neprihliadanie na prospech žiaka dosahovaný počas štúdia," konštatoval Tužinský. Zákon pritom hovorí, že ak sa hodnotenie ústnej maturitnej skúšky výrazne odlišuje od doterajších študijných výsledkov, pri výslednej známke má komisia prihliadať na doterajší prospech žiaka z daného predmetu. Ďalšie sťažnosti poukazovali napríklad na nezohľadnenie zdravotného stavu žiaka, nesprávne vypočítaný vážený priemer, nesprávne informovanie žiaka o výsledku maturitnej skúšky, neprítomnosť všetkých členov komisie a Štátna školská inšpekcia na základe zistení nariadila v 11 prípadoch komisionálne preskúšanie. Ďalším deviatim žiakom zmenili známku, z toho v piatich prípadoch o jeden stupeň, v troch prípadoch o dva stupne a v jednom prípade až o tri stupne z päťky na dvojku. Dvom žiakom inšpektori maturitnú známku potvrdili.

"Treba zdôrazniť, že školská inšpekcia žiakom nezlepšuje známky, ale objektivizuje klasifikáciu," hovorí Tužinský. Takmer vo všetkých prípadoch ide o žiakov, ktorým škola dávala počas celého štúdia dobré známky. Problémom však je, že žiaci sa majú s námietkami voči hodnoteniu obracať na ŠŠI, no školský inšpektor nebol na skúške prítomný a nemá k dispozícii ani žiaden záznam z odpovede žiaka. Písomná príprava žiaka nepatrí medzi povinnú dokumentáciu maturitnej skúšky. Preto ak sa známka z ústnej maturity odlišuje oproti dosahovanému prospechu viac ako o dva stupne, školský inšpektor nariadi komisionálne preskúšanie, pri ktorom je prítomný.

Tužinský spomína niekoľko zaujímavostí, s ktorými sa v posledných rokoch stretli inšpektori počas prešetrovania skúšky dospelosti. V jednom prípade žiačka, ktorá na maturite získala z dvoch predmetov jednotky a z jedného dvojku, zo slovenčiny neprospela. Vlani napríklad zaznamenali i prípad, keď žiak dostal tri jednotky a jednu päťku. Taktiež sa stalo, že pre nesprávne určený vážený priemer zo slovenského jazyka a literatúry boli okrem sťažovateľky zlepšené známky ďalším trom žiakom. Paradoxom je maturant, ktorý dostal na maturite päťku zo slovenčiny, no pri opakovanej skúške to už bola dvojka. "Najviac sťažností voči výsledku maturitnej skúšky podali päťkári, ktorí podľa ich vyjadrenia mali isté prijatie na vysokú školu," dodal.

Zdroj: SITA