Školy produkujú nezamestnaných, ignorujú potreby trhu

Tí vlastne chýbajú už teraz. Zlyhal totiž systém vzdelávania. Každý rok zo škôl vychádzajú tisíce absolventov, ktorí iba rozširujú rady nezamestnaných, hoci iné profesie niet kým obsadiť, lebo o ne študenti nemajú záujem. Aj keď odborníci na tento problém upozorňujú už roky, nič sa nerieši.

Na trhu práce preto vznikla paradoxná situácia – na jednej strane rastie dopyt po mladých ľuďoch s technickým vzdelaním, na druhej strane je prebytok gymnazistov a absolventov spoločenských vied. Kým v roku 2003 humanitné vedy vyštudovalo 56 percent a technické odbory 24 percent z celkového počtu absolventov, vlani už spoločenské vedy ukončilo až 63 a technické odbory len 18 percent študentov. Podnikatelia pritom často opakujú, že potrebujú odborníkov technického zamerania.

Podobný nepomer vzniká aj na nižších pracovných pozíciách. V roku 1989 sa napríklad na stredných odborných učilištiach pripravovalo na robotnícke povolania asi 60 percent populácie. Pred piatimi rokmi to bolo už len 42 percent a podiel naďalej klesá. Výsledkom je, že na trhu chýbajú technickí pracovníci, elektrotechnici, montážnici, zvárači, lakovníci, nástrojári, tesári, klampiari či obkladači. Namiesto toho, aby vzdelávací systém úzko spolupracoval so zamestnávateľmi a dodával im kvalifi kovaných ľudí, postupuje izolovane bez ohľadu na reálne potreby.

Zriaďovateľom preto nezostáva iné ako školy rušiť alebo zlučovať. Prešovský samosprávny kraj, ktorý kedysi spravoval až 127 škôl, ich má dnes len 80 a spájal ich už v dvoch vlnách. „Zlučujeme školy tam, kde je to potrebné. Teraz pripravujeme tretiu etapu racionalizácie,“ priblížila hovorkyňa VÚC Veronika Fitzeková. Najmenší záujem je podľa nej o oblasti ako lesná a poľnohospodárska výroba, odevníctvo, potravinárstvo, lesníctvo, drevársku či nábytkársku výrobu. Najviac žiakov chce, naopak, študovať na gymnáziách, hotelových a obchodných akadémiách. „Stále evidujeme veľký záujem o odbory kozmetička, vizážistka, obchod a podnikanie,“ vymenovala Fitzeková.

Mnohé odbory v stredných školách zanikli alebo sa otvárajú len občas, keď sa prihlási dosť študentov. Sú aj také, o ktoré má záujem iba hŕstka uchádzačov. „Vlani sme napríklad vôbec neotvorili odbor strojný mechanik, kam sa prihlásili len piati. Na odbor technická informačná služba v chémii, kde teraz končí posledný ročník, bývajú prihlásení jeden–dvaja žiaci – pre absolútny nezáujem,“ opísal pomery v Strednej odbornej škole v Šali zástupca riaditeľky Tibor Francel.

V Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, ktorá pred troma rokmi vznikla zlúčením baníckej a chemickej školy, sa zase baníctvo neučí už asi 15 rokov. Nízky záujem je prekvapujúco aj o oblasť, ktorá dnes na Slovensku prežíva boom. Na trhu je veľká núdza o pracovníkov v automobilovej výrobe. Podľa Júliusa Hrona zo združenia tohto priemyslu bude toto odvetvie v najbližšom období potrebovať asi 40–tisíc odborníkov z praxe.

V roku 2009 však až 80 percent absolventov stredných, no aj vysokých škôl nespĺňalo kvalifikačné potreby zamestnávateľov. Všetky tri tunajšie automobilky pritom aj tohto roku robili nábor stoviek pracovníkov. Aby stredné odborné školy prilákali záujemcov, snažia sa otvárať nové, atraktívnejšie odbory. V prešovskom VÚC v tomto roku napríklad zaviedli animovanú tvorbu, grafický a odevný dizajn, mechaniku požiarnej techniky, no aj kominárstvo či agrolesníctvo. V niektorých krajoch však školám nepomáha ani to. Eneke Hanzelová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny varuje, že náš vzdelávací systém nie je schopný reagovať na požiadavky zamestnávateľov.

Dôvodov je viac – zlý demografický vývoj, keď ubúda detí, nesprávny systém financovania podľa počtu žiakov, čo školy núti naberať čo najviac uchádzačov, ale aj nevhodný prístup k výberu školy. Štát totiž presadil, že si každý môže zvoliť, akú školu či odbor chce študovať, a stredné školy majú zase voľnú ruku pri voľbe odborov, ktoré ponúkajú. To vedie k tomu, že si väčšina žiakov vyberá gymnáziá, pretože im štúdium na stredných odborných školách pripadá ťažké. Rodičia ich v tom podporujú a zároveň pred remeslami dávajú prednosť maturite. „Vychádzajú z toho, že ich deťom zabezpečí lepšie uplatnenie, čo nemusí byť pravda,“ upozornila Hanzelová. „Treba zmeniť vžitú predstavu, že gymnázium je lepšie ako stredná odborná škola,“ hovorí aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Podľa riaditeľky Strednej odbornej školy chemickej v bratislavskom Vlčom hrdle Silvie Loffayovej by mal štát voľný výber školy obmedziť. „Mal by ho regulovať, napríklad podľa prospechu,“ navrhla. Ministerstvo školstva by tak mohlo stanoviť podmienky na prijatie na gymnázium, napríklad priemer známok do 2. Nie ako dnes, keď gymnáziá prijímajú aj trojkárov či štvorkárov. „Každý rok k nám prestupuje asi desať žiakov, ktorí gymnázium nezvládli,“ vysvetlila Loffayová.

Problémy však súvisia aj s peniazmi. Zlé financovanie systému vedie školy k tomu, aby s čo najmenšími nákladmi produkovali čo najväčší počet študentov, bez ohľadu na to, či sa uplatnia na trhu práce. „Financovanie by sa malo nastaviť tak, aby tie potrebné, žiadané odbory dostávali viac,“ zdôraznil Páleník. Odborníci sa zhodujú, že riešiť spomenuté problémy by mal v prvom rade štát. V zahraničí je totiž previazanosť pracovného trhu a vzdelávania oveľa lepšia. „Na Západe sú aj agentúry, ktoré sledujú, ako sa vzdelávanie odzrkadľuje na hľadaní práce,“ pripomenula Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.

Podľa nej je nevyhnutné, aby sa do procesu zapojil rezort školstva zvyšovaním informácií a rozdeľovaním škôl na kvalitné a slabé. Česká vláda už s takou iniciatívou prišla, u nás stále chýba. Slovenské ministerstvo školstva sa bráni, že zverejnilo informácie o nezamestnanosti absolventov podľa jednotlivých študijných a učebných odborov. To by podľa rezortu malo žiakom a ich rodičom pomôcť pri výbere štúdia. Podľa odborníkov to však nestačí. „Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali,“ spresnila Kleštincová. Práve taký systém monitoringu zaviedli Česi. Podľa odborníkov by podobné opatrenia mala prijať i budúca vláda.

Zdroj: SITA (Pravda)