Slovenské školstvo zaostáva vo vzdelávaní. Naše deti nestíhajú v čitateľskej, matematickej ani prírodovednej gramotnosti

Najhoršie to je s čitateľskou gramotnosťou

„ Výsledky slovenských žiakov zaostávajú za krajinami OECD . Problémom sú aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Podľa programu medzinárodného porovnania 15-ročných žiakov (PISA) majú slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD vo všetkých troch sledovaných oblastiach – čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť ,“ konštatuje hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer.

Podľa dát, ktoré pripravila NBS pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti (podľa UNESCO) slovenské deti dosahujú najslabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti . Slovensko tak vo všetkých kľúčových sledovaných oblastiach zaostáva aj voči všetkým krajinám V4 s výnimkou Maďarska v prípade matematickej gramotnosti.



Zaostávajú aj slovenské vysoké školy

Slabé výsledky dosahujú tiež slovenské vysoké školy , ktoré zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania. V Šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Pre porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších 6 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke.

Podobne v prípade rebríčku QS World University Ranking malo Slovensko v druhej päťstovke 5 univerzít, kým Česká republika mala trojnásobné zastúpenie v prvej päťstovke a ďalších 7 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke. V prípade The Times Higher Education World University Rankings sa do prvej tisícky nedostala ani jedna slovenská univerzita, pričom jedna česká univerzita bola medzi päťstovkou najlepších univerzít a tri v druhej päťstovke.



Chýbajú nám digitálne zručnosti

„Problémom je tiež, že Slovenský vzdelávací systém slabo reaguje na požiadavky trhu práce . V rámci EÚ Slovensko zaznamenáva najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou . Takmer 38 % absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore a situácia na trhu práce sa nezlepšuje,“ tvrdí P. Majer.

Ďalším problémom je prekvalifikovanosť na niektorých pracovných miestach . Slovensko má mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním. Digitálne zručnosti obyvateľstva sú však v porovnaní s krajinami EÚ nižšie . Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v oblasti ľudského kapitálu, ktorý meria digitálne a softvérové zručnosti a iné ukazovatele Slovensku spomedzi krajín EÚ patrí až 20. miesto.

Zdroj: finreport.sk