Ťažký život škôlkara
AUTOR: Branislav Pupala
Viete, ktorá škola zaberie človeku najviac času?
Jednoznačne škola materská. Ako malý človiečik v nej strávite celý deň, často aj deväť hodín, pod dozorom (pardon vedením) dvoch učiteliek, lebo jedna by to celý deň nedala. Úplne najdrsnejšie je to, že v tejto škole sú úplne najkratšie prázdniny, a deti ich nemusia mať vôbec.
Vlastne si tie chúdence musia vydýchnuť, keď nastúpia do základnej školy. V tej už strávia len polovicu času, dopoludnia. Popoludní zrelaxujú v školskom klube s vychovávateľkami, no a najmä budú mať v lete dvojmesačné prázdniny (aj jarné, zimné, jesenné, o tých sa škôlkarom ani snívať nemôže). Na strednej škole sa im ten „pedagogický“ čas ešte skráti. No a keď sa stanú vysokoškolákmi, tak strávia v škole nanajvýš tak šesť mesiacov ročne, a keď sa budú snažiť mať skúšky čím skôr za sebou, tak budú mať prázdnin do aleluja. V pohode sa dajú natiahnuť až na štyri mesiace. No povedzte. Kde je tu spravodlivosť?
Poďme teraz len k tým škôlkarským celodenným a celoročným „študentom“. Veru, je to tak, že chodia na celý deň a na celý rok doslova do školy, lebo v roku 2008 školský zákon urobil z materských škôl naozajstné školy. Hoci už aj predtým, ako sa stali škôlky školami, tam pracovali učiteľky (teda nie vychovávateľky), a tie predsa vždy patria do školy, takže systém sa k nim zachoval šľachetne. A tiež, už dávno predtým, ako sa škôlky stali školami, sa ich celodenný (a celoročný) beh označoval tak, že sa tam deje „nepretržitá výchovno-vzdelávacia činnosť“. A tá keď sa približne o štvrtej ukončí, tak treba zavrieť brány školy. Lebo tu nepretržitosť skončila, a prevádzka, ktorá by poskytovala službu rodičom v starostlivosti o deti aj do neskorších hodín v mene tejto „školskej misie“ škôlok jednoducho neexistuje (alebo sa tvárime, že neexistuje).
Ono je vlastne až neprípustné povedať, že deti sú v škôlkach tak dlho často preto, že ich rodičia sú jednoducho zamestnaní a využívajú materskú školu ako službu, kde umiestniť deti, keď nemôžu byť s nimi. Že z tejto sociálnej služby, ktorú fakticky materské školy povedľa výchovy a vzdelávania poskytujú, vzniklo tabu, je v konečnom dôsledku prekážka, ktorá nedovoľuje zefektívniť celý systém ranej starostlivosti a vzdelávania.
Rečí o tom, že náš systém ranej starostlivosti a vzdelávania treba trochu diverzifikovať a urobiť ho pružnejším, bolo už u nás celkom dosť. Len tie reči boli vždy prázdne a povrchné, a končili sa pri tom, že by mohli existovať aj „závodné“ a „komunitné“ škôlky, prípadne akési „detské skupiny“. Všetky s „nepretržitou výchovno-vzdelávacou činnosťou“, len v inej zriaďovateľskej forme. Do toho všetkého sme zaviedli povinné predškolské vzdelávanie pre päťročné deti, z ktorých časť bude mať len dopoludňajšie povinné vzdelávanie a časť (teda drvivá väčšina) celodenné povinné vzdelávanie, lebo rodičia prosto pracujú a celodenné „povinné vzdelávanie“ im nahradí (a finančne utiahne) potrebnú sociálnu službu. Je jedno, či to bude v obecných, závodných, cirkevných, družstevných škôlkach. Prosto to bude v tomto monolitnom systéme, ktorý sme v základoch vybudovali za socíku.
K čomu smerujem? Áno, služby ranej starostlivosti a vzdelávania treba posilniť, a to aj tým, že ich treba diverzifikovať a urobiť pružnejšími. No najprv musíme prestať tárať o „nepretržitej výchovno-vzdelávacej činnosti“ v materských školách a jasne povedať, že tento sektor (pokrývajúci deti od 0 rokov až po nástup do základnej školy) do seba legitímne zahŕňa sociálnu službu, vzdelávanie a kompenzačnú funkciu pre určité skupiny detí.
Každá táto časť ranej starostlivosti a vzdelávania musí byť jasne definovaná z hľadiska misie, ale aj finančného zabezpečenia a zdrojov, pričom je úplne zrejmé, že ide o medzisektorovú záležitosť, na ktorej sa koordinovane musia podieľať viaceré rezorty (a v rôznej miere aj rodičia). A z nej sa dá rozumne odvodiť aj širšia sieť inštitúcií, ktoré sa na týchto službách budú podieľať.
Aby bolo jasné. Pokojne to môže byť aj inštitúcia s názvom materská škola. Taká, ktorá môže pokryť všetky služby a ponúkať viaceré programy (vzdelávania, sociálnej služby, kompenzačné programy). Takže v nej okrem učiteliek budú pracovať aj vychovávateľky či pedagogickí asistenti alebo opatrovateľky, pričom jej otváracie hodiny budú napríklad aj do šiestej večer.
Takáto inštitúcia môže teda ponúknuť viacero služieb pre deti (a rodičov), nielen tú vzdelávaciu. Materská škola ostane školou „len“ v rámci programu, ktorým sa zabezpečuje predškolské vzdelávanie, pričom programov môže ponúkať viac. Potom nám bude ďaleko jasnejšie, že ten dlhý čas, ktorý deti v škôlkach strávia nie je len ich časom „nepretržite školským“. Spolu s tým vymiznú učiteľky, ktoré frflú a preklínajú rodičov, ktorí nestihnú „záverečnú“ alebo sa sťažujú na to, že ich rodičia vnímajú ako babysitterky.
Nie, vôbec nepotrebujeme zbúrať existujúci systém. Naopak, základ je veľmi dobrý. Len musíme presnejšie vedieť čo robíme, prečo to robíme, aby sme celý systém ranej starostlivosti a vzdelávania mali zmysluplný, funkčný a širokospektrálny. Smerom k deťom a rodinám, v ktorých žijú.
Chcete si prečítať článok až do konca?
Len prihlásení užívatelia môžu využívať všetky benefity Školského portálu:
- denne aktualizované spravodajstvo z oblasti vzdelávania na Slovensku,
- informácie o pripravovaných odborných konferenciách a bezplatných školeniach pre pedagógov,
- kaleidoskop prírodných vied – tematicky zamerané aktivity na stiahnutie pre učiteľov ZŠ prírodovedných predmetov,
- námety na edukačné aktivity na stiahnutie pre materské školy v súlade so ŠVP pre MŠ,
- odborné články na špecifické témy od Ing. Jarmily Belešovej, odborníčky v oblasti personalistiky pre školy,
- prehľady aktualizovaných správ pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení,
- ukážkové testy na stiahnutie zo slovenského jazyka a literatúry pre 2. stupeň ZŠ,
- aktivity na stiahnutie pre žiakov so špecifickými poruchami učenia,
- súťaže o zaujímavé ceny,
- prístup do fóra – možnosť diskusie s kolegami-pedagógmi.
Komentáre