Dieťa s dyspraxiou v materskej škole

Deti s dyspraxiou boli nesprávne zaraďované do skupiny detí s telesným postihnutím, do skupiny detí s ľahkou mozgovou dysfunkciou (pre tú dobu pomerne známy a zároveň široko zastrešujúci pojem) či k deťom s kognitívnym oslabením. Na podklade údajov ich neskôr zaraďovali do skupiny detí so špecifickými vývinovými chybami. Boli typické svojou neohrabanosťou, nešikovnosťou, s názorom „že z toho vyrastú“ a treba im poskytnúť dlhší čas a trpezlivosť. Dieťa bolo popisované bez kognitívneho znevýhodnenia, ktoré však na pokyn iného človeka, ktorý od nich požadoval konkrétny pohyb (resp. činnosť, ktorá bola charakteristická konkrétnym sledom pohybov ich tela a vyžadovala celkovú koordináciou a stabilitu), nedokázalo úspešne motoricky odpovedať. Odborníci popisovali deti ako rozumné, chápajúce inštrukciu, ale s motorickými ťažkosťami, s problémami vykonávať pohyb, resp. ovládať funkciu svalov.

V súčasnosti sa dyspraxii začína venovať vyššia pozornosť, pretože ide o problém, pri ktorom sa potvrdilo, že zasahuje do celkového vývinu dieťaťa, tzn. nie je len o motorickej neohrabanosti.

Podľa dostupných informácií dyspraxia postihuje každého dvanásteho človeka v populácii, chlapcov trikrát častejšie v porovnaní s dievčatami.

Dieťa s dyspraxiou v materskej škole

Pojem dyspraxia je prepojený so skupinou špecifických vývinových porúch učenia. Je zložený z dvoch pojmov – dys (pochádza z latinčiny) s významom „neľahko, s ťažkosťami“ a praxia (pochádza z gréčtiny) s významom „akcia“ alebo „cvičenie“. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10) možno o dyspraxii uvažovať, ak je pohybová koordinácia dieťaťa pri jemných alebo hrubých motorických úlohách výrazne znížená v porovnaní s vekovou normou. Na základe výskumných zistení sa predpokladá, že dyspraxiou trpí 5 až 8 % detí školského veku (merania sú zvyčajne realizované hneď po vstupe do základnej školy).

Každé dieťa s dyspraxiou má špecifické príznaky typické pre jeho oslabenie. Tak ako je to pri iných oslabeniach, nemusia byť prejavy porovnateľné u každého dieťaťa, ktorému bola diagnostikovaná dyspraxia. Miera oslabenia v jednotlivých oblastiach poznania v tejto skupine detí je rýdzo individuálnou záležitosťou.

Hlavným znakom tejto poruchy je vážne oneskorenie vývinu motorickej koordinácie, ktoré nie je podmienené mentálnym postihnutím, pervazívnymi vývinovými poruchami alebo celkovým zdravotným stavom (v zmysle dlhodobého ochorenia).

Dyspraxia je považovaná za súčasť špecifických porúch učenia sa, vo väčšine prípadov ide o zreteľnú vývinovú nezrelosť nervového systému. Najčastejšie pozorovateľné sú sekundárne príznaky zhoršenej jemnej a celkovej motorickej koordinácie, ktoré sú jednoznačne zjavne prítomné aj v predškolskom veku dieťaťa.