Problémom dedinských škôl je minimálny počet žiakov v triedach

Podľa odhadov novela zákona negatívne ovplyvňuje asi dvadsiatku škôl v Humenskom okrese. Takmer všade počet žiakov klesá. Podľa zákona v triedach prvého ročníka bude musieť byť aspoň 11 žiakov, v triedach druhého až štvrtého ročníka 13 a na druhom stupni 15 žiakov. Na prvom stupni základných škôl sa môžu do jednej triedy spájať len dva ročníky. Takáto trieda musí mať minimálne 12 žiakov. Minimálne limity v triedach sa majú zavádzať od septembra 2015.

Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných dôvodoch určiť aj nižší počet žiakov v triede, než stanovuje zákon. Urobiť tak môže napríklad v prípade, keď je znížená dostupnosť školy pre žiakov, keď dĺžka ich cesty autobusom alebo vlakom do najbližšej školy je viac ako šesť kilometrov. Tiež v prípade, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia.

V Baškovciach súhlasili obecní poslanci s vyradením školy zo siete až na druhý pokus. V škole sa aktuálne učí 10 žiakov, od nového školského roka by ostal len štyria.

„Pri desiatich žiakoch sme z obecného rozpočtu dávali na chod školy približne 17 000 eur. Porušovali sme zákon, lebo v jednej triede máme tri ročníky a zákon povoľuje len dva. Dostali sme upozornenie z krajského školského úradu. Keby som chcel školu udržať, musel by som zamestnať ešte jednu učiteľku,“ hovorí starosta Baškoviec František Bazár. Obec zamestnáva troch učiteľov. „Pani riaditeľka je aj učiteľka, ale neovláda anglický jazyk. Potrebujeme teda ešte angličtinára. Náboženstvo chodí vyučovať pán farár,“ dodáva.

Súhlas so zrušením školy museli dať obecní poslanci. „Dvaja z nich sú rodičia, jeden starý otec. Zákon hovorí, že nesmú prihliadať na vlastné záujmy, ale na záujmy obce. Súhlasné stanovisko dali až po opätovnom hlasovaní. Vysvetlil som im reálnu situáciu. Nemáme peniaze na spolufinancovanie projektov, keď musíme dofinancovávať školu. Neurobili by sme v obci nič,“ dodáva. Školu plánujú vyradiť k 30. júnu tohto roka.

Problém je podľa Bazára to, že mnohé baškovské deti chodia do škôl v susedných obciach a do Humenného.

„Keby našu školu navštevovali všetky školopovinné deti na prvom stupni, bolo by ich dvadsať. Nemôžeme to nikomu zazlievať. Každý robí to, čo je pre jeho dieťa najlepšie,“ hovorí.

Zrušenie málotriedok v okolí je podľa starostu Bazára len otázkou času. V Jankovciach bude o osude školy, ktorá fungovala vyše 150 rokov, rozhodovať obecné zastupiteľstvo. „Škola s piatimi deťmi pri takej veľkosti obce, ako je naša, jednoducho nemôže fungovať. Chcenie udržať kultúru v obci je jedna vec, ekonomické podmienky druhá,“ realisticky hodnotí situáciu starosta Jaroslav Vasiľ. Poslanci by sa mali zísť do 10 – 15 dní. Jankovské deti patria do spádovej oblasti Košaroviec, kde funguje plne organizovaná škola, ale časť žiakov v prípade zrušenia školy pocestuje do humenských škôl. Srdcová záležitosť, historické väzby sú podľa starostu dôležité. „Organizujeme deň matiek, úcty k starším. Žiaci pripravia kultúrny program. Väčšina žien nepríde kvôli zákusku, ale preto, že vystupuje jej dieťa či vnúča. Na toto sa z ekonomických dôvodov neprihliada,“ zdôrazňuje. Druhou, nemenej dôležitou, sú požiadavky na kvalitu výučby a legislatíva. „Tá jednoducho nepustí,“ dodáva. Vo Vyšnom Hrušove chcú plne organizovanú školu udržať. Na prvom stupni majú žiakov dosť, na druhom počty chýbajú. „Ešte sme sa touto otázkou v zastupiteľstve nezaoberali. Problematika školstva sa bude prerokovávať na aprílovom sneme Združenia miest a obcí Slovenska. V máji sa o tom budeme hovoriť s poslancami,“ hovorí starosta Milan Naster. Dodáva, že škola spĺňa výnimku zo zákona, že v triedach môže byť aj nižší počet žiakov, ak z celkového počtu žiakov školy je viac ako 80 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Zákon umožňuje aj nižšie počty. Naplníme tieto ustanovenia. Vieme počty naplniť a školu ufinancovať, aby sa udržala,“ uzatvára. Starosta Jozef Sklenčár (Smer) je realista, ale do budúcnosti sa pozerá s optimizmom. Školu v ročníkoch 1. – 4. navštevuje len deväť žiakov. „V materskej škole máme 23 detí. V školskom roku 2016/17 by malo nastúpiť do prvého ročníka 12 prvákov a počet žiakov by sa zvýšil na dvadsať. Jednoducho, musíme preklenúť zlé obdobie a vydržať,“ hovorí.

„Škoda by bola školu zrušiť. Už ju potom nikto nikdy neobnoví,“ dodáva. Dôvod na optimizmus mu dodávajú štatistiky pôrodnosti v obci. Po stavebných úpravách sa časť priestorov školy využíva na denný stacionár, čo čiastočne odbremení obec v nákladoch na prevádzku. „Časť finančných prostriedkov doložíme z obecného rozpočtu. Budeme školu môcť na čas utiahnuť,“ dodáva.

Starostovia sa problémom málotriedok zaoberali na sneme Združenia miest a obcí regiónu Humenné v polovici februára.

Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány na rokovaní zdôraznil, že tlak všetkých doterajších ministrov školstva a financií na málotriedky bol veľký. Rovnako veľký je aj tlak zmeny normatívneho financovania na žiaka na kombinované, teda na triedu. Najväčšie problémy spôsobuje ustanovenie o spájaní len dvoch ročníkov prvého stupňa. Podľa jeho slov sa ZMOS listom obrátilo na ministra školstva. „S požiadavkou o zmiernenie striktných podmienok pri vyraďovaní málotriedok zo siete škôl, so súčasnou požiadavkou o analýzu dôsledkov prípadných krokov na plnenie ústavnej povinnosti štátu v základnom školstve podľa regiónov,“ uviedol pre Humenské noviny.

Touto problematikou sa bude zoberať snem ZMOS-u koncom apríla.

Zdroj: sme.sk