8. ročník • NÁUKA O SLOVE • ČLENENIE SLOVNEJ ZÁSOBY, TVORENIE SLOV

Za dávnych čias lietali za hviezdnatých nocí nad naším krajom strigy. Lietali na metlách a robili šarapatu. Občas daktorá žuchla do komína na chalupe a prejojkala celú noc. Lietavé metly totiž mali svoju životnosť, a keď prestali byť lietavé, žuchla striga do komína, len sa tak z neho zaiskrilo.

Takto prišiel môj pradedo Klobása – spoločenským postavením starý mládenec – k rodinnému kozubu. Už-už sa zdalo, že zostane starým mládencom, ale žuchla mu do komína striga na metle! Bola to jediná ježibaba v našej rodine, ale to stačilo, aby nás všetkých povahovo poznamenala. Po čase sa im narodil malý Klobása (náš starý otec).

Ten mi o prababičke strige veľa rozprával: metla jej prestala fungovať, ale rozum jej fungoval 102 rokov! (Umrela 102-ročná na úplné vysilenie od smiechu.) Bohužiaľ, používala rozum výhradne na vymýšľanie psích kúskov. U ježibáb je to normálny jav. Rupne im v debne a postavia si namiesto zvyčajnej chalupy perníkovú. Alebo vezmú rozum do hrsti a vymyslia „hrnček, var“, „palicu von z vreca!“ alebo idú s otráveným jablkom zaklopať k Snehulienke a siedmim trpaslíkom… Pradedo Klobása to s ňou nemal ľahké. Po obci sa rozšírilo, ako prišiel k svojej žene, že nemusel ani päty z domu vystrčiť, že mu spadla do komína.