Chyby učiteľov pri hodnotení. Poznáte?

Ak hovoríme o hodnotení v bežných školách, klasifikácii sa vlastne nevyhneme. Pri hodnotení nejde však paradoxne o hodnotiaci nástroj, ďaleko dôležitejšia je filozofia hodnotiaceho učiteľa.

Pokiaľ pedagóg nevie hodnotiť, ublíži žiakovi aj slovným hodnotením, aj keby namiesto známok rozdával fazuľky. Je tiež dôležité, čo a ako sa hodnotí. Pokiaľ učiteľ používa ten najhorší zo všetkých spôsobov výučby – výklad pred premietanou prezentáciou – vlastne nemá čo hodnotiť, aj keby používal tú najlepšiu hodnotiacu metódu. Klasifikácia známkou má skrátka svoje výhody: jednoduchosť, prehľadnosť, rýchlu orientačnú a informačnú hodnotu; aj nevýhody: napríklad zjednodušuje a sumarizuje, zvádza k výkonovému hodnoteniu a porovnávaniu, a zlé známky majú celý rad nevýhod.

Bohužiaľ, tak ako pri mnohých ďalších veciach v školách, aj pri hodnotení sa ukazuje sila vtlačenia. Takto sme ako žiaci boli hodnotení my, rovnako budeme hodnotiť ako učitelia našich žiakov. Veď čo je na tom zlé? Veľa vecí. Najmä práve udeľovanie zlých známok robí veľkú paseku v motivácii a sebapoňatí žiakov. Učitelia sa pasujú do úlohy sudcov, ktorí známkou iba merajú školské výkony žiakov. Normovanie a škatuľkovanie označujú za spravodlivosť a objektivitu. Ale žiaci s rastúcim vekom stále vo väčších percentách vnímajú hodnotenie učiteľov ako nespravodlivé a neobjektívne. Klasifikácia postupne pre žiaka stráca zmysel, pretože učiteľom neverí. Takmer jedna tretina žiakov označuje za pôvodcu svojich neúspechov práve učiteľa. Oprávnene. Zlé známky posilňujú zlé postoje k predmetu a vzdelaniu. Stávajú sa negatívnou odpoveďou na žiakovu prácu, posilňujú nepriaznivé vnímanie vlastnej hodnoty, negujú aj zmysel učenia a vzdelania.

Zdroj: raabe.sk