Na chodbe s maturantami: Správny učiteľ zistí, kto a čo vie

Gymnázium Juraja Hronca v Bratislave dnes zažíva deň skúšok. Na chodbe, kde si posledné repete z poznámok dávajú maturanti, je tichšie, ako po iné dni. "Ak vás môžem poprosiť, pýtajte sa ich, keď už budú mať po," dáva si podmienku Zuzana Munková, riaditeľka školy.
  
Hlavy ponorené do papierov, nervózne prešľapovanie na mieste. Presviedčanie jeden druhého o tom, že na tú zlú otázku skrátka netreba ani pomyslieť a ona sa v ruke nezjaví. "Vždy to nevychádza," povie Vlado. Pár predmetov je ešte pred ním. Dejiny umenia, informatika a angličtina hotové.
  
"Spolužiakovi sa stalo, že mal v jednej otázke dve veci, ktoré si vôbec nechcel vytiahnuť. Skombinovalo sa to so stresom, s hodinou spánku, s tým, že nič neraňajkoval, sadol si, čosi vypracoval, a keď sa postavil, prišlo mu zle. Musel si dať pauzu. Už sme si mysleli, že bude musieť opakovať v septembri."
  
Toto sú presne tie príbehy, ktoré na maturitnej chodbe nechce nikto počúvať. A tak Šimon spomenie, že si vybral otázku, ktorá mu sadla. "Hrôzy Druhej svetovej vojny. Je to taká moja téma," hovorí maturant, ktorý si vie predstaviť prácu v ľudsko-právnej mimovládke.
  
Prvá vážna skúška
  
Kde sa v nás vlastne berie maturitný stres?
"Je to prvá dôležitá skúška. Stres k tomu už akosi patrí. Každý študent to prežíva inak. Tým, že už mal skúsenosť z väčšieho skúšania, sám vie, ako na stres reaguje. Mal by mať metódu, ako to zvládnuť. Niekomu pomôže hlboký nádych, niekomu, že sa poprechádza alebo si napíše poznámky na papier," približuje psychologička Eva Smiková.

Podľa Munkovej vidieť nervozitu najmä u tých študentoch, ktorí majú záujem, aby to dopadlo čo najlepšie. "Stres majú aj z toho, že nechcú sklamať učiteľov. A samozrejme, je toho na nich veľa.
"Maturantka Zuzana, nádejná finančná analytička, hovorí, že na strednej škole všetci zrazu dávajú na slovo maturita akýsi dôraz a všetci pred ňou cítia rešpekt. Hneď však doplní, že odkedy urobila prijímačky na vysokú školy, tlak na čo najlepšie známky sa zmenšil. "Cítim sa voľnejšia, nemám stres, že musím mať samé jednotky, aby som mala dobrý priemer. Je to už o postoji: Robím to pre seba."

Pohodová atmosféra
  
V komisii predmetu dejiny umenia sedí učiteľ Vladimír Crmoman. Sám spomína, aká bola jeho maturitná skúška. "Určite mi búchalo srdce, bol som celý červený. Ale nakoniec som z matematiky zmaturoval na jednotku. Ešte sme aj posrandovali," hovorí.
  
Práve uvoľnená atmosféra podľa neho pomáha študentom prekonávať stres. "Máme študentov, na ktorých ani nebadať, že by boli na skúške, sú v pohode, vedia sa hneď chytiť témy. Ono, keď je niekto v strese, môže to byť aj tým, že sa slabšie pripravil. Na to už máme pedagogický cit," tvrdí. Učitelia vedia z tváre študenta vyčítať, či nevie len preto, že je v napätí, alebo nevie, pretože sa nepripravil. "Okno môže dostať každý, ale na to stačí pár pomocných otázok," tvrdí Crmoman.
  
Aj Smiková pripomína, že veľkú rolu v skúškový deň zohrá to, aká je nálada. "Študenti nie sú medzi úplne cudzími ľuďmi, otázky sú im známe. Pomáha samozrejme ľudský prístup komisie. Upokojená vľúdna atmosféra." Ak sa však stane, že niekto dostane okno, je podľa nej najjednoduchšie zhlboka sa nadýchnuť. "Mozog sa okysličí a pomôže naštartovať myslenie. Niekomu stačí, keď vezme do ruky pero, začne si písať to, čo vie a postupne k tomu dôjde. Musí sa len dostať do pohody, že má čas premýšľať," radí psychologička.
  
Nahliadnuť za dvere
  
Riaditeľka pripomína, že dnes už skúšanie nie je o monológu. "Nie je to rapkanie encyklopedických vedomostí. Je to dialóg, v ktorom sa učiteľ presvedčí, ako sú na tom študenti s vedomosťami a so zručnosťami. Veľa stresov opadne práve tu."
  
Vlado hovorí, že počiatočnú paniku mu pomohlo prekonať aj nahliadnutie, ako odpovedajú jeho spolužiaci. "Mal som aspoň predstavu, ako to vyzerá. Keď počúvate odpovede, uvedomíte si, že si hovoríte, ako by ste na otázku odpovedali vy." Podľa neho si odpovedajúci maturant prítomnosť iných ani nevšimne.

"Spolužiakovi sa počas odpovede nazbieralo menšie obecenstvo. Keď doodpovedal, postavil sa a vraví: Fúúha, kde ste sa tu všetci nabrali?"
  
  
Vidia odpoveď horšie
  
Pomáha aj príprava na samotnú odpoveď. "Slovenčinárka nám vravela, že keď si už vytiahneme otázku, začnú sa nám vynárať tie poznatky, ktoré sa týkajú len tej našej otázky. Že na všetko ostatné akoby zabudneme. A skutočne to tak bolo. Vytiahla som si otázku a sústredila sa len na ňu. Ak by sa ma spýtali na čokoľvek iné, mám pocit, že by som nevedela, čo povedať," tvrdí Zuzana.
  
Podľa Munkovej sú študenti na seba v strese niekedy náročnejší. "Majú z odpovede zlý pocit. Pritom učiteľ v nej objaví oveľa viac, ako si oni mysleli, že zo seba vydali. Chcú sa skrátka ukázať v najlepšom slova zmysle."Chybou je podľa nej to, ak si vysnívajú otázku, ktorú chcú a podcenia zvyšok. "Stres však nikdy nebol príčinou, že by niekto nezmaturoval," pripomína.
  
Obligátna otázka: Učitelia pomáhajú? "Pomáhajú. Neviem síce, aké budú známky, ale snažia sa nás posmeliť," usmeje sa Zuzana a ponáhľa sa k spolužiakom.

Zdroj: Aktualne.sk

ŠP odporúča: Riešenie problémov v školskom prostredí