Učiteľka: Nechcem mať z detí cvičené opice, ale aby v budúcnosti vedeli použiť získané vedomosti

Tvrdí, že žiakom treba ukázať, že matematika nie o sedení a bifľovaní sa, ale že je to krásny predmet, ktorý sa dá využiť všade.

„Nechcem byť strašiak, pretože viem, že strachom by som ich veľa nenaučila. Pre mňa je lepšie, keď mi veria, že ich nezosmiešnim či nezvozím za niečo, čo nevedeli,“ hovorí v rozhovore pre SME. V texte sa dočítate: Prečo sa postupy v matematike zmenili a deti dnes počítajú inak ako ich rodičia. Ako môžu rodičia pomôcť deťom s matematikou, ak sami s ňou majú problémy. Aké schopnosti sú potrebné pre úspech v matematike. Prečo je dobré v písomkách známkovať aj postup. Ako presvedčiť žiaka, že zvládne matematiku, ak si neverí alebo sa jej obáva. Kde vzniká odpor k matematike. Ako učiteľka vidí zavedenie povinných maturít z matematiky.

Kedysi nám na otázku, načo nám bude matematika, odpovedali, že kalkulačku nebudeme mať vždy v rukách. Ako na ňu odpovedať dnes, keď vo vreckách máme mobily?

Dnes sa na túto otázku naozaj ťažšie odpovedá, ale s matematikou sa stretávame denne všetci. Aj v bežnom živote sa v určitých situáciách musíme vracať k starým metódam počítania. Napríklad kaderníčka si musí vedieť odmerať presné množstvo peroxidu do farby, aby odfarbila vlasy, tak ako má. Takisto murár na stavbe pri zamiesení malty musí poznať pomery, vedieť si vypočítať, koľko farby treba na vymaľovanie bytu. Dnešné deti síce vedia pracovať s mobilmi, no sú to len základy. Nedávno mali problém na hodine chémie pri počítaní príkladov nahadzovať exponenty do kalkulačky.

Na gymnáziách aj na stredných školách sa však žiaci učia aj zložitejšie matematické koncepty, ako sú logaritmy. Ako ich využijú v bežnom živote?

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia inštitúcia. Ten, kto si ho vybral, musí rátať aj s tým, že obsah predmetov je prispôsobený širokému spektru škôl, na ktorých môžu v budúcnosti v štúdiu pokračovať. Niektorí zo študentov chcú ísť študovať prírodovedné odbory, medicínu, informatiku či programovanie, tí zložitejšiu matematiku potrebujú. Chápem však, že ak niekto ide študovať telovýchovu či umelecké smery, môže považovať zložitejšiu matematiku pre svoju budúcnosť za zbytočnú.

Rodičia hovoria, že sa matematika zmenila a ich deti nepočítajú tak, ako to robili oni. Preto im nevedia pomôcť pri domácich úlohách. Prečo sa postupy v matematike menia?

Nielen v matematike, ale aj v iných predmetoch sa dlho uvažovalo nad upustením od memorovania. Dieťa by sa malo učiť tak, aby na princíp prišlo samo. Na jednej strane je to dobrý spôsob, pretože sa žiak postup naozaj naučí. Aj jeho spolužiak si nájde svoju cestu. V tom je to skvelé, že nemusíme všetci robiť všetko rovnako a automatizovane. Na druhej strane netvrdím, že to platí univerzálne a niektoré veci je potrebné sa naučiť naspamäť, napríklad periodickú tabuľku prvkov na chémiu. Rovnako to platí aj pre malú násobilku. Záleží od dieťaťa, ale pre niektorých, napríklad pre mňa a moju staršiu dcéru, bolo zrozumiteľnejšie naučiť sa násobilku systematicky naspamäť, ako si ju kresliť na „rodinky“.

Aké máte tipy pre rodičov, ktorí chcú pomôcť dieťaťu s matematikou, ale sami s ňou bojujú?