Nevyhovuje im školský systém, tak učia svoje deti doma

Prírodovedu sa učili v múzeách a ak to tak cítili, jeden celý deň venovali len matematike. Laura absolvovala prvý stupeň základnej školy doma, ten bol podľa nej výborný. Neskôr nastúpila do bežnej školy, čo jej pomohlo hlavne pri odborných predmetoch, no chýba jej diskutovanie o veciach, ktorým nerozumie. Domáce vzdelávanie alebo domškoláci, ako sa títo žiaci zvyknú nazývať, nie sú pojmy definované v slovenskej legislatíve. Väčšina detí, ktorých rodičia sa pre túto formu vzdelávania rozhodnú, spadá do kategórie individuálneho vzdelávania na žiadosť zákonného zástupcu a každé z nich má svoju kmeňovú školu, v ktorej býva polročne preskúšané komisiou.

Veľký nárast

„Pozvoľný nárast počtu domškolákov na Slovensku kopíruje celosvetový trend vrátane susedných krajín. Napriek tomu je ich pomer k denným školákom u nás menší oproti pomerom v Česku, Poľsku a Rakúsku,“ uviedla Diana Šimová z občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku. Aj keď sa ich podiel v posledných piatich rokoch zásadne nemenil, v školskom roku 2021/2022 prišiel pomerne vysoký nárast. Túto formu učenia si vtedy vybralo ďalších 658 detí a ich celkový počet sa zvýšil na 1 275. Nárast bol teda medziročne dvojnásobný. Mohlo za to najmä povolenie takejto výučby aj pre druhostupniarov, ale tiež obavy z pandémie, dobrá skúsenosť s učením sa doma či návrat žiakov, ktorí boli predtým registrovaní v zahraničných kmeňových školách. Posledné údaje o domškolákoch sú z minulého školského roka, vtedy sa ich počet zvýšil o ďalších 379 detí, čo predstavuje troch domškolákov na tisíc bežných žiakov.

Hľadá sa učiteľ, znie najčastejší inzerát na Slovensku. Situácia sa vyhrotila, ako doteraz ešte nikdy

Rodičia, ktorí ich nechcú posielať do bežnej školy, musia predtým splniť niekoľko požiadaviek. Najprv hľadajú školu, ktorá takúto formu vzdelávania podporuje, písomne žiadajú o povolenie na individuálne vzdelávanie a spolu s tým odovzdávajú aj vzdelávací program. „Ten môžu vypracovať aj v spolupráci so školou a musia priložiť doklad, ktorý potvrdzuje splnenie kvalifikačnej požiadavky, teda svoj diplom alebo diplom garanta,“ vysvetlila Šimová.

Problém s peniazmi

Tento proces však pevne rozhodnutých rodičov nezvykne odradiť. V prieskume občianskeho združenia o dôvodoch, pre ktoré sa k učeniu doma uchyľujú, uvádzajú hlavne nevyhovujúci školský systém, individuálny prístup k dieťaťu, neprijatie od spolužiakov v bežnej škole či špeciálne potreby žiaka, ktoré škola neakceptovala. „Náš školský systém neučí deti pre život, učí ich pamätať si len to, čo potrebujú vedieť na písomku, snaží sa deti dostať na tú istú úroveň, urobiť z nich priemer,“ uviedla v otvorených odpovediach matka, ktorá doma učila svoje tri deti. Pedagógovia žiakov, ktorí sa neskôr vrátili do bežnej školy, v prieskume hodnotia zväčša pozitívne. Lepšie podľa nich prepájajú vedomosti s praktickým životom, sú samostatní a viac sa zaujímajú o učivo. V jednom prípade sa spomína potreba školáčky vydobyť si miesto v kolektíve a drzé správanie, čo sa neskôr zlepšilo. Iný žiak mal zasa problém s pracovným tempom počas písomiek a selektoval učivo podľa toho, čo ho samého najviac zaujímalo, čo je na bežnej základnej škole nežiaduce. Pre rodičov sú najväčšou výzvou financie. Pri domácom vzdelávaní dostávajú školy na žiaka desať percent normatívu a zvyšok ostáva štátu. Najčastejšie matka prestane pracovať, aby mohla dieťa vzdelávať, takže rodina príde o jeden príjem.

Pre starších je lepšia bežná škola