Učebníc nie je dosť. Chýba dotlač aj obsah

Jeden až päť rokov. Taká je priemerná životnosť učebníc pre základné a stredné školy, pričom systém ich výmeny funguje rovnako ako pred 20 rokmi. Na konci školského roka ich žiaci odovzdajú a už počas letných prázdnin si môžu prezerať tie, s ktorými nastúpia do ďalšieho ročníka. Ako je teda možné, že ich je každý rok nedostatok? Učitelia vidia problém v dotlači, pomalej obnove zastaraného obsahu, ale aj v tom, že klasické učebnice nahradili pri niektorých predmetoch pracovné zošity.

Všetko po starom 

To sa týka napríklad prvákov, ktorí často pracujú s pracovnými listami. „Použiteľné sú teda iba rok a deti si ich nemajú ako posúvať ďalej,“ hovorí riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave Gabriel Kalna. Na druhom stupni je zase problém s posunom a so zmenou vzdelávacích oblastí, najmä v prírodovedných predmetoch. Napríklad chémia sa istý čas učila od šiesteho ročníka, neskôr sa posunula do siedmeho, takže sa menilo aj učivo. V biológii sa zase fauna preberala najskôr v šiestom ročníku, potom sa presunula do piateho. „A tak sa stalo, že bolo potrebné meniť obsah učebníc každý rok. Tie, čo boli na sklade, sa nedali používať,“ dodáva Kalna.
Pedagógovia ani tento rok nerátajú s tým, že budú mať na začiatku roka plný stav potrebných kníh. Problém však nie je celoplošný a týka sa iba niektorých. „Nerobí sa dotlač a školy nemajú niektoré učebnice už niekoľko rokov,“ tvrdí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Na slabú systémovú koordináciu v tejto oblasti si však už väčšina pedagógov zvykla. Ak im aj ministerstvo nejaké knihy vnútilo, neboli na ne odkázaní a vytvorili si systém vlastných metodických mate riálov či učebných zdrojov. „Klasické učebnice často ignorovali, lebo neboli vhodné a didakticky aktuálne pre potreby žiakov či samotného vyučovania,“ vysvetľuje Križo.