„Zlaté dno“ remesiel je u nás už dlho deravé

V čom je príčina? Školy nedokážu pružne reagovať na potreby firiem. Žiaci nechodia do podnikov na prax, takže nevedia, ako a na čom sa tam pracuje. „Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva, v školskom roku 2010 – 2011 vykonávalo praktické vyučovanie u zamestnávateľov iba 5,75 percenta žiakov stredných odborných škôl,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva školstva Miriam Žiaková. Školy majú, až na výnimky, niekoľko rokov zastarané vybavenie. „Často sa stáva, že študenti sú pripravovaní na základe teórie, ktorá je už niekoľko rokov stará. Školy nedokážu flexibilne reagovať a zaraďovať požadované študijné odbory do svojej ponuky a ako sa ukazuje, tieto študijné odbory nevedia žiakom zatraktívniť,“ dodal riaditeľ personálnej agentúry ProAct People Slovensko Peter Paška.

V neprospech absolventov hovorí podľa neho aj slabšie ovládanie jazykov. Väčšina rodičov tiež chce, aby ich deti nechodili v montérkach, ale v oblekoch, nestáli za sústruhom, ale sedeli pri počítači. Porekadlo „remeslo má zlaté dno“ tak u nás už dávno neplatí.

Motivovať daňami
Veľké firmy si pracovníkov vedia vyškoliť. Ale čo má robiť živnostník, ktorý nemá na to peniaze? Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula pripomína príklad Nemecka. Tam štát zodpovedá za teoretické vzdelávanie a za praktické firmy, ktorým to však zaplatí. „Chybou je, že gymnáziá berú aj trojkárov a štvorkárov,“ upozornil prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik. „Štát by mal systematicky sledovať dopyt po rôznych druhoch povolania,“ tvrdí riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula.

Okrem toho by mal podľa neho podporovať malé firmy, ktoré si samy vychovajú pracovníkov. „Napríklad tým, že im zníži dane.“ „Často sa stretávame s tým, že študenti prichádzajú do praxe s vedomosťami, ktoré platili pred niekoľkými rokmi,“ povedal vedúci personálneho marketingu a rozvoja spoločnosti Continental Matador Rubber Peter Štefánik.

Chyba je aj vo firmách
Podľa Pašku sa však nedá všetko zvaľovať na školstvo. „Potrebná je aj aktivita zamestnávateľov, ktorí by mali pre neho vytvárať podmienky na odbornú výchovu a prax,“ dodal Paška. „Od septembra 2009 má riaditeľ strednej odbornej školy povinnosť prerokovať školský vzdelávací program pred jeho vydaním so zamestnávateľom, pre ktorého škola pripravuje absolventov, alebo s príslušnou stavovskou či profesijnou organizáciou,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva školstva Miriam Žiaková.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)