Ako zmeniť školu po pandémii

25.03.2020
Vzdelávanie a výchova

AUTOR: Branislav Pupala,
Článok vyšiel na portáli Postoj.sk

Čím dlhšie sme v pandemickej situácii a čím dlhšie sú zatvorené školy, tým je jasnejšie, že ak sa školy znovu otvoria, tak v školskom systéme nebudeme môcť pokračovať zabehanou cestou a riešiť len otázku ako dobehnúť zameškané učivo. Tak to jednoducho nepôjde. Budeme musieť siahnuť hlbšie a zmeniť veci principiálnejšie, lebo pred nami stojí veľa výziev, aké sme pred sebou ešte nikdy nemali.

Na jednej strane sa teraz za pochodu rieši akútny fenomén – čo s deťmi, ak sa zrazu všetky vzdelávajú doma. Našťastie tu máme veľa iniciatív, ktoré sú akčné a nápomocné, máme tu zdatných učiteľov, ktorí si vedia pomôcť a máme tu aj široké siete vzájomnej podpory a výmeny skúseností. To všetko tejto situácii napomáha a nepochybujem, že sa nám ju podarí bez drastickej ujmy zvládnuť.

No ďaleko vážnejšou je otázka, čo bude, keď sa deti vrátia do školy, najmä keď vieme, že ich výpadok nebude až taký krátky. Tam už akčné iniciatívy a vlastná aktivita učiteľov veľmi nepomôžu, bude to musieť byť štát, ktorý sa už teraz musí detailne a premyslene pripraviť na systematickejšie zásahy do obsahu vzdelávania, spôsobov hodnotenia i organizácie vyučovania, aby sme mohli zohľadniť všetko to, čo po terajšom období príde.

Len žiadne usmernenia

Rozhodne by nemalo ísť len o presúvanie učiva z ročníka do ročníka v rámci existujúcich programov, ako to už niekde odznelo z úst nového ministra školstva. Vraj štát sa chystá pripraviť usmernenia ako prerozdeliť učivo, ako ho presunúť z ročníka do ročníka. Toho sa bojím najviac. Bolo by to povrchné, zlé, neúčinné a najmä neadresné riešenie, úplne slepé voči potrebám škôl a žiakov, ktorí budú pre dlhšiu absenciu z hľadiska vedomostí a schopností viac rozdielni ako boli predtým. Ak sa častokrát akcentovalo zvýšenie autonómie škôl, tak práve teraz bude obzvlášť potrebná,  najmä pokiaľ ide o rozhodnutia na úrovni organizácie vyučovania a obsahu vzdelávania. 

Nebude to nikto iný len učitelia, kto bude skutočne vedieť, ako na tom ich deti budú, keď sa vrátia po dlhšej dobe do školy, a tí učivo rozvrhnú na ďalšie obdobie tak, aby to sadlo ich konkrétnym deťom. Ak im znovu štát pripraví „usmernenia“ o tom, ako majú rozdeliť učivo, znova sa budú viac zaoberať tým, ako naplniť štátnu regulatívu a nie ako pomôcť žiakom.  Usmernenia, ktoré by mali učiteľom hovoriť, ako presunúť učivo, nebudú nič iné, ako uplatnenie starého a prehnitého, avšak u nás hlboko zakoreneného systému "učiva po ročníkoch", kde je podstatnejšie to, že učivo sa odučí, ako to, či sa žiak naučí.

Riešením situácie cez centrálne rozhodovania o rozpise učiva by sme v tomto zlom systéme len pokračovali, napriek tomu, že to nešťastie, v ktorom sme sa ocitli, nám paradoxne prinieslo nové možnosti a príležitosti, ako sa postaviť k vzdelávaniu a čo v ňom dokážeme urobiť.

Vyskytla sa nám obrovská šanca, ako obsah vzdelávania uvoľniť a urobiť adresným, a nie ho ešte viac zošnurovať. Pripraviť treba komplexnejšie riešenia, a to dokonca také, aby nemali len prechodný charakter, ale boli udržateľné a pre budúcnosť dokonca prospešné.

Postup v desiatich princípoch

Už teraz, najneskôr hneď, treba otvoriť štátne vzdelávacie programy, syntetizovať ciele a učivo do väčších celkov a na dlhšie časové úseky, po návrate detí do škôl pomôcť s diagnostikou ich vedomostí vo vzťahu k týmto cieľom.

Treba ihneď ponúknuť možnosť používať všetky dostupné učebné zdroje, poskytnúť školám flexibilitu v tvorbe učebných skupín podľa aktuálnej situácie žiakov, zbaviť sa priebežnej (možno i polročnej) klasifikácie na prechodné obdobie.

Postup je nasledovný: Najprv treba vytvoriť princípy otvorenia vzdelávacích programov/osnov (to sa dá za jeden deň a napokon ich tu aj pracovne formulujem). Potom zobrať jednu vzdelávaciu oblasť (napríklad prírodné vedy) a podľa týchto princípov postupovať pri jej prepracovaní (to sa dá za dva týždne). Potom toto isté treba urobiť vo všetkých ďalších oblastiach (to sa dá do konca júna). No a potom k tomu treba urobiť výkladovú príručku pre školy a učiteľov. Do polovice prázdnin. V septembri sa môže začať.

V celom tomto procese bude potrebné dodržať nasledovné princípy:

Princíp 1: Zakázaná je otázka čo treba ešte "prebrať" a čo treba "dobrať" a "dohnať".

Princíp 2: Definované bude, čo majú žiaci v istých etapách či cykloch vzdelávania - nie kratších ako dva roky - vedieť a to v jasnom pomenovaní týchto výstupov vo vzťahu k vzdelávacím oblastiam. Tieto výstupy budú definované komplexne a široko, nie ako odvodeniny parciálnych učív jednotlivých ročníkov.

Princíp 3: Cyklus nie je krátke obdobie, nemôže kopírovať školský rok. Cykly budú definované na dlhší časový úsek (zamedzí sa napríklad prepadávaniu, ktoré by sa výpadkom školskej dochádzky mohlo znásobiť), najlepšie v štruktúre 3+2+2+2 (prvé tri ročníky základnej školy, potom každý nasledujúci cyklus spája dva nasledujúce ročníky základnej školy).

Princíp 4: Každé učivo v existujúcich programoch bude dôsledne preverené, ako v danom cykle prispieva k budovaniu výstupu. Ak sa funkčnosť nepreukáže, takéto učivo nebude povinné, učivo sa tým vlastne "preriedi".

Princíp 5: Ako povinné sa ponechá len to učivo, ktoré je dokázateľnou prerekvizitou definovaného výstupu, určí sa tiež následnosť prerekvizít.

Princíp 6: Revízia bude vykonaná v rámci vzdelávacích oblastí, nie vyučovacích predmetov. Zabezpečí sa tak jasnosť požiadaviek na výstupy, ako aj voľnosť pri využívaní učebných zdrojov.

Princíp 7: Do konca tohto školského roka bude teda ponúknutá zjednodušená a flexibilná verzia štátnych vzdelávacích programov.

Princíp 8: Na jej základe školy prispôsobia školské vzdelávacie programy adaptované na vzdelávací profil žiakov, ktorí pokračujú vo vzdelávaní. Tento program nebude potrebné robiť v byrokratickej forme určenej terajším školským zákonom, ale podľa špecificky prijatých pravidiel funkčnosti. Bez zbytočných slov a častí.

Princíp 9: Keďže po výpadku školskej dochádzky pravdepodobne dôjde k rozšíreniu výkonovej škály učebných spôsobilostí žiakov, bude ich treba najprv zistiť a na základe toho prispôsobiť organizáciu vyučovania, čo znamená prechodné obmedzenie (až dočasné zrušenie) klasifikácie a zvýšenie pozornosti k posudzovaniu schopností žiakov, spolu s výraznejšou diferenciáciou vyučovania.

Princíp 10: Otvoria sa triedy a umožní sa flexibilné preskupovanie žiakov podľa aktuálnej situácie v ich schopnostiach (aj cez ročníky vo vnútri jednotlivých cyklov). Kmeňové triedy budú kombinované s učebnými skupinami.

Program pre rodičov

A ak toto všetko zvládneme a budeme mať adaptované štátne a školské vzdelávacie programy, tak bude treba následne pristúpiť ešte k jednej veci. K spracovaniu zjednodušených a čitateľsky prijateľných verzií týchto programov určených pre rodičov.

Viackrát som sa v zahraničí s takýmito materiálmi pre rodičov stretol. Ich hlavnou funkciou je, aby vytvárali mosty medzi rodinou a školou, a aby rodičia mali prehľad o tom, čo ich deti v škole robia, čo a najmä prečo sa učia.

V dnešnej situácii by existencia takejto verzie vzdelávacích programov nadobudla ešte silnejší význam pri orientácii rodičov ako pomôcť ich deťom, keď ostali doma. Škoda, že ich nemáme, viackrát som o tom u nás hovoril, bez záujmu okolia. Dnes asi lepšie rozumieme, že by mali existovať. Niekde ich spracúva štát, inde samotné školy.

Reforma z titulu vyššej moci

V dnešnej situácii, keď sú školy zatvorené a deti sú doma, si netreba robiť ťažkú hlavu s tým, aby deti naháňali predpísané učivo ako je uvedené v štátnych programoch. Treba sa snažiť len o to, aby nestratili učebné návyky a rutiny, a o to, aby ich domáce učebné aktivity mali jednoducho vzdelávací a kultúrny zmysel. Vôbec nemusia kopírovať učebnice, osnovy, plány a naháňať sa za takzvaným prebratím učiva. Týmto naháňaním sa len viac pokazí ako získa, aj keď by situácii mala trvať do konca školského roka.

Za ďaleko významnejšie považujem prípravu na deň, keď sa školy znovu otvoria a keď sa začne nový školský rok. Na to sa treba seriózne pripraviť a tu ukazujem možný scenár uplatniteľný najmä pre základné školy. Možno sa nájdu takí, ktorých tento scenár vyľaká. Ale bez obáv. V súčinnosti všetkých zainteresovaných je to zvládnuteľné a som presvedčený, že aj nevyhnutné riešenie.

Som hlboko presvedčený, že tento postup bude súčasne jeden veľký, zmysluplný a náročný vzdelávací projekt pre všetkých učiteľov. Nepremárnime ho. Takáto šanca pre náš vzdelávací systém tu už nikdy nebude. Jednoducho reforma vzdelávania bez politického pozadia spôsobená takzvaným zásahom vyššej moci.

Chcete si prečítať článok až do konca?

Nás si nemusíte predplácať, stačí sa prihlásiť a čítate ZADARMO!

Len prihlásení užívatelia môžu využívať všetky benefity Školského portálu:

  • denne aktualizované spravodajstvo z oblasti vzdelávania na Slovensku,
  • informácie o pripravovaných odborných konferenciách a bezplatných školeniach pre pedagógov,
  • kaleidoskop prírodných vied – tematicky zamerané aktivity na stiahnutie pre učiteľov ZŠ prírodovedných predmetov,
  • námety na edukačné aktivity na stiahnutie pre materské školy v súlade so ŠVP pre MŠ,
  • odborné články na špecifické témy od Ing. Jarmily Belešovej, odborníčky v oblasti personalistiky pre školy,
  • prehľady aktualizovaných správ pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení,
  • ukážkové testy na stiahnutie zo slovenského jazyka a literatúry pre 2. stupeň ZŠ,
  • aktivity na stiahnutie pre žiakov so špecifickými poruchami učenia,
  • súťaže o zaujímavé ceny,
  • prístup do fóra – možnosť diskusie s kolegami-pedagógmi.

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte

Len žiadne usmernenia? Toto je hlavná myšlienka článku. Takéto niečo som už zažila, keď v materských školách ,,zhora,, zrušili edukáciu, ktorá fungovala práve preto, že bola rozpracovaná detailne podľa vekových kategórií-čiže podľa vyspelosti detí. Či bola edukácia zaujímavá, alebo formálna, či bola efektivna alebo nie, záviselo vždy od kreativity a aktivity učiteľky idúcej podľa jasného plánu a motivujúceho vedenia školy. Po zrušení starého programu, prišlo niekoľko rokov tápania a hľadania tej správnej formy edukácie v celkoch. Učiteľky ponúkali množstvo nápadov, ba priam sa predbiehalo v tom, ukázať sa, kto je lepši. Kým pred týmto sa učiteľky mohli venovať príprave a pomôckam, v škôlkach tak potrebným, tak potom prácne vytvárali plány podla novej koncepcie a cesty, ako tie plány dodržať. A ešte niečo sa zmenilo. Kým v starom programe bolo obsiahnuté všetko na harmonický vývoj osobnosti, teraz po novom logopédiu musia rodičia navštevovať zvlášť, telesný aj umelecký rozvoj zabezpečuje externá spolupráca, za všetko treba priplatiť a deti sú nesmierne preťažované krúžkami, ktoré narúšajú plynulý chod dňa v škôlkach. A teraz sa navlečie na základné školy pracovať v celkoch, a ešte aj nehodnotiť? Takáto edukácia sa dá robiť dobre s malým kolektívom, tak 6 žiakov. V kolektíve nad 20 takýto systém nie je zrealizovateľný, práve pre individualitu žiakov, ktorí potrebujú rôzny prístup, a povedie k tomu, že aj učitelia s entuziazmom stratia záujem a nájdu si cesty, ako si takúto kiklopskú prácu zjednodušiť a vykazovať výsledky formálne. A cieľový efekt sa minie účinkom. Prerobme radšej formy edukácie. Online práca učiteľov so žiakmi v tomto núdzovom stave ukazuje, že je vôľa aj schopnosti učiť po novom.