Čítanie v cudzom jazyku. Viete ako na to?

Čítanie a zahĺbenie sa do textu si vyžaduje čas, avšak vzdelávanie v škole neustále bojuje s časovým obmedzením. Rozvoj čítania tak bol vtlačený do rámcov limitovaných textov, ktoré sa zvyčajne sústreďujú na konkrétne témy. Učitelia sa snažia veriť, že čítanie z učebníc je pre ich žiakov dostačujúce, keďže počas hodín na viac čítania priestor nie je. Snahy o definovanie čítania ako procesu sa za posledné desaťročia zmenili, a to od vnímania čítania ako pasívneho procesu prijímania informácií na chápanie čítania ako aktívneho, dokonca interaktívneho procesu. 

Ľudia čítajú, aby získali určité informácie (čítanie na prežitie, čítanie pre štúdium atď.), ktoré v tomto materiáli nazývame intenzívne čítanie, alebo čítajú pre potešenie. Čítanie pre potešenie, často nazývané extenzívne čítanie, však mnohokrát ako súčasť vzdelávacieho kontextu chýba. Je to pochopiteľné, pretože pre učiteľov je dosť problematické vytvoriť čas a priestor na čítanie pre radosť. Učitelia, ktorí primárne pracujú s učebnicou, pracujú najmä s kratšími textami, aby po čítaní skontrolovali porozumenie, prebrali cvičenia, ktoré nasledujú po čítaní, a prepojili úryvok s rozvojom ďalších jazykových zručnosti a subzručností. Extenzívne čítanie je aktivita, pri ktorej žiaci čítajú veľké množstvo textov, ktoré sú pre nich ľahko stráviteľné a zvládnuteľné, a zároveň majú z čítania pôžitok. Nemusia sa pri ňom sústrediť na učenie sa jazyka, pretože hlavným cieľom je užívať si čítanie. Hoci mnohí vedci zdôrazňujú dôležitosť extenzívneho čítania pri rozvoji jazyka, všeobecných znalostí, ako aj samostatnosti, zdá sa, že realita v školách tieto skutočnosti nereflektuje. 

Učitelia sa spoliehajú na texty v učebniciach a následné aktivity, ktoré sú zamerané na kontrolu porozumenia prečítaného. Súhlasíme, že čitateľské zručnosti je možné trénovať intenzívnym a krátkym čítaním, avšak prvky ponorenia sa do textu a manažment samostatného čítania nie je možné týmito cvičeniami pokryť. Napriek tomu nie je samostatné čítanie ako pravidelná aktivita či program čítania v rámci výučby cudzích jazykov bežné. Je len málo učiteľov, ktorí umožňujú žiakom denne si samostatne čítať, napr. 20 – 30 a zdá sa, že učitelia preferujú cielené precvičovanie jazyka pred nepriamym osvojením jazyka formou čítania. Krashen (2013, s. 10) používa okrem termínu extenzívne čítanie aj termíny dlhodobé tiché čítanie alebo čítanie podľa vlastného výberu, a to na označenie aktivity, počas ktorej sa žiaci venujú voľnému čítaniu v škole. „Môžu čítať čokoľvek, čo chcú (v rámci prijateľných možností), a nie je tam žiadna alebo je len malá zodpovednosť za referáty o knihe alebo za známky.“ Hoci Krashen je jedným z najuznávanejších zástancov extenzívneho čítania, podobné názory rezonujú u mnohých odborníkov a súhlasia, že z dlhodobého hľadiska má aplikácia extenzívneho čítania pozitívny vplyv na to, čo sa žiak naučí, na mnohých úrovniach. Extenzívne čítanie umožňuje žiakovi pracovať s materiálom jeho vlastným tempom, a to bez zbytočného strachu, ktorý je zvyčajne prítomný pri precvičovaní iných receptívnych zručností v triede, ako napr. aktivity na počúvanie alebo čítanie krátkych textov v učebnici. Extenzívne čítanie si, samozrejme, vyžaduje dostatok času, primeranú organizáciu a bezpečné prostredie, aby sa žiaci nesústreďovali len na výsledok, ktorý sa od nich očakáva, ale aby si dokázali užiť samotné čítanie. Zdá sa, že radosť a zmysluplnosť čítania sú kľúčovými faktormi, prečo doň žiakov zaangažovať. Ponorenie sa do cieľového jazyka má veľký vplyv na rozvoj jazykových zručností a subzručností každého jednotlivca. Rozširovanie slovnej zásoby je prirodzenou súčasťou tohto procesu, čo potvrdzujú mnohé vedecké výsledky longitudinálnych štúdií (napr. Elley a Magubhai, 1983; Straková a Cimermanová, 2012; Schallert a Lee, 2016; Suk, 2017 a ďalší).

Učitelia očakávajú, že žiaci nadobudnú a ďalej si budú rozvíjať široké spektrum čitateľských postupov, ktoré môžu využívať pri čítaní, ako napríklad:

• skimming – pri tomto postupe je cieľom nájsť hlavnú myšlienku, pochopiť podstatu, oči rýchlo prechádzajú textom bez zastavovania na preštudovanie detailov, alebo

• scanning – pri tejto technike je cieľom nájsť konkrétnu informáciu a čítať pomerne rýchlo bez momentálneho prijímania všetkých irelevantných údajov. Žiaci si však musia precvičovať aj ďalšie postupy na úspešné zvládnutie procesu čítania:

• anticipácia a predikcia – čitatelia predvídajú, o čom text bude, okamžite aktivujú svoje dovtedajšie znalosti a skúsenosti, táto predikcia zároveň prebudí ich zvedavosť a záujem, aby si overili, či bola správna,

• domýšľanie si z kontextu – čitateľ vytvára rozumné a pochopiteľné prepojenia na základe indikácií, ktoré poskytuje konkrétny úryvok,

• dedukcia – čitateľ využíva záchytné body v texte, aby zistil, čo autor nevyjadril explicitne – niekedy sa to označuje ako čítanie „medzi riadkami“,

• používanie kľúčových slov – pomáha čitateľovi odhaliť tzv. internú štruktúru textu.

Vhodne vybrané kľúčové slová a schopnosť čitateľa nájsť ich v texte privedú čitateľa k tomu, aby mu štruktúra textu dávala zmysel. Keď učíme čítanie mladších žiakov, musíme myslieť na určité špecifiká. Hlavné ciele, na ktoré sa na tejto úrovni musíme sústrediť, môžeme čerpať zo Spoločného európskeho referenčného rámca (CEFR, SERR). Odporúča aktivity a potrebné stratégie a ponúka príklady škál, podľa ktorých je možné merať pokrok žiaka. Pre čítanie ako receptívnu zručnosť to znamená, že žiaci by mali rozumieť stručné jednoduché texty, frázu po fráze, pochytiť známe mená, slová a základné frázy a podľa potreby ich znova prečítať. Mali by porozumieť krátke jednoduché správy na pohľadniciach, rozpoznať známe mená, slová a najzákladnejšie frázy na jednoduchých oznámeniach v bežných každodenných situáciách. Mali by rozumieť obsahu jednoduchšieho informačného materiálu a krátkemu jednoduchému opisu, najmä ak je k dispozícii vizuálna podpora. Mali by tiež byť schopní sa riadiť jednoduchými krátkymi písomnými pokynmi (napr. ísť z X do Y). Pri práci s mladšími žiakmi je potrebné myslieť na to, že na nácvik musíme vybrať také materiály, ktoré umožnia nielen progres, ale budú pre deti aj motivačné a zábavné. Veľmi vhodné sú detské knihy, detská literatúra a príbehy, pretože ich obsah je blízky detskému svetu. Keď sa deti ponoria do príbehu, osvojujú si cudzí jazyk rovnako ako materinský. Umožňuje im to absorpciu slov a väčších celkov jazyka, ktoré možno začnú používať až neskôr, a to keď sa dostanú do produktívnej fázy. Ak túto možnosť vo fáze osvojovania jazyka zmeškajú, ich neskoršia produkcia bude do istej miery limitovaná. Keď začíname čítať s mladšími žiakmi, musíme ich oboznámiť so špecifickými črtami jazyka, ktoré sú spojené s čítaním. 

Znamená to, že sa sústredíme na:

• všímanie si rozdielov medzi materinským a cudzím jazykom;

• zvukovú stránka jazyka (phonics) – naučiť sa vyslovovať určité fonémy;

• spájanie slov a obrázkov (obrázky už sú známe, kartičky so slovami sú nové);

• čítanie nových slov s vizuálnou podporou (obrázky pomáhajú pripomenúť dieťaťu, ako sa tie slová vyslovujú; 

• rozpoznanie písmen.

Keď už žiaci poznajú slová a texty v cudzom jazyku, môžeme začať rozvíjať skutočné čitateľské zručnosti, t. j. čítanie s porozumením. Na tejto úrovni by sa učitelia mali sústrediť na nasledovné:

• umožniť deťom dostatok priestoru na čítanie (napr. v čitateľskom programe); 

• rozvoj čitateľských stratégií (rozmanitými čitateľskými aktivitami). 

Čitateľskými stratégiami sú stratégie, vďaka ktorým sa žiaci stanú efektívnymi čitateľmi. Znamená to, že mladší žiaci by mali porozumieť hlavnú myšlienku textu podporeného obrázka-mi, mali by používať rýchle čitateľské stratégie – skimming a scanning, domyslieť si neznáme slová z kontextu a odhadnúť obsah textu pomocou kľúčových slov. Rozvoj čítania, tak ako rozvoj zručností v počúvaní, musí mať na vyučovacej hodine jasnú štruktúru, pretože v prípade oboch ide o receptívne zručnosti a obe sa používajú na prijímanie informácií. Žiaci musia byť na recepciu dobre pripravení a zároveň by mal byť jasný účel, prečo sa táto aktivita deje. Z toho dôvodu je dôležité, aby bola hodina zorganizovaná podobným spôsobom, ako keď sa vyučuje počúvanie. 

TIP PRE UČITEĽOV – CELKOM NOVÁ METODICKÁ PRÍRUČKA A ZADARMO

Pred dvomi rokmi začala medzinárodná spolupráca na projekte LIRE (Language Interpretation through Reading), ktorého cieľom bolo priniesť  učiteľom anglického jazyka nové podnety pre výučbu angličtiny prostredníctvom rozšíreného čítania. Jedným z výsledkov projektu je aj online metodická príručka ČÍTAJME PO ANGLICKY, ktorá prináša návody ako pracovať so zjednodušenými čítankami so žiakmi a študentmi rôznych vekových skupín v škole aj doma.

Metodiku nájdete TU

Všetky informácie o projekte LIRE nájdete TU

Kompletnú ponuku zjednodušených čítaniek v šiestich svetových jazykoch nájdete TU

Zdroj: raabe.sk