Deti cudzincov zažívajú v školách nepochopenie

Ekvádorčan Diego Loyola žije na Slovensku so svojou manželkou už od roku 2010. S deťmi sa doma od narodenia rozprávali po španielsky a maďarsky, no keď ich starší syn nastúpil do škôlky, bez znalosti slovenčiny v nej ostal stratený.

„Mal problém sa zaradiť, nájsť si kamarátov. Deti nemali trpezlivosť snažiť sa mu porozumieť a keďže mu nerozumeli, nechceli sa s ním hrať,“ spomína Loyola.

Diegova manželka je Slovenka s maďarskou národnosťou. Začala sa s deťmi viac rozprávať po slovensky a po niekoľkých rokoch sa deťom podarilo hendikep dobehnúť.

Nie všetci cudzinci žijúci na Slovensku majú túto výhodu. SME hovorilo s viacerými, ktorých deti najmä pre jazykovú bariéru zažívajú nepochopenie, izoláciu, šikanovanie a traumy.

Rodičia týchto detí, ale aj experti a štátne inštitúcie poukazujú na to, že slovenské školy nie sú pripravené na vzdelávanie cudzincov.

„Na jednom stretnutí na nás učiteľka pritlačila, aby sme sa s dcérou doma nerozprávali po anglicky. Hovorila, že jej slovenčina je hrozná a že za to môžeme my. Šokovalo nás to,“ opísali svoju skúsenosť Američan a Slovenka, ktorí žijú v menšom slovenskom meste.

Oni, ako aj viacerí ďalší chceli ostať v anonymite, pretože sa obávajú, že by sa situácia ich detí mohla ešte zhoršiť. Hovoria, že učiteľka vôbec nebrala do úvahy, že angličtina bola jediným komunikačným jazykom medzi otcom a dcérou.



Počet cudzincov stúpa

Slovensko sa mení. Kým pred desiatimi rokmi chodilo do základných škôl podlá oficiálnych štatistík len asi 800 cudzincov, dnes je to už 3700. A bude to viac, pretože na Slovensko sa sťahuje čoraz viac Ukrajincov, Srbov a cudzincov najmä z krajín mimo EÚ.

„Predtým boli deti rozptýlené a školy to zvládali tak, že niektorá učiteľka pomáhala dieťaťu s doučovaním,“ hovorí riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová, ktorá sa téme venuje dlhodobo.

„Dnes však počet týchto detí prudko narastá. V Bratislave máte už takmer v každej škole dieťa cudzinca. Štát im však neposkytuje žiadnu podporu,“ dodáva.

Pred rokom sa na vzdelávanie detí cudzincov hlbšie pozrela štátna školská inšpekcia. Jej záverom bolo, že súčasný školský systém nie je na túto výzvu vôbec pripravený.

Zrejme najväčšou, aj keď nie jedinou, bariérou je neznalosť slovenčiny. Častou praxou školách napríklad je, že veľa detí pre neznalosť slovenčiny zaraďujú do nižších ročníkov.

Školskí inšpektori však upozorňujú, že táto prax neprináša pozitívne výsledky.

Zdroj: KORZÁR, košický denník

Zdroj: KORZÁR, košický denník