Keby školám odzvonilo

Všetko je ako má byť, len jednej veci sa vždy ľakám. V škole zvoní. Tak ako na našich základných či stredných školách. V pravidelných intervaloch, oznamujúc koniec lekcie, a ja sa vždy riadne zľaknem. A mám vždy pocit viny, keď chcem ešte dokončiť vetu, myšlienku, diskusiu, že je to neprípustné a že je to už za hranicou. Lebo jednoducho zazvonilo.

Zvonenie je silná tradícia a nijako sa nesnažím o to, aby sa na tejto škole zrušila. Len viem, že na mojej škole (a ani na mnohých iných, kde som pôsobil, či už doma alebo v zahraničí) žiadny zvonček nebol. A vždy sme vedeli, kedy máme skončiť (a začať), stačia hodinky alebo mobil, alebo študenti, ktorí - keď treba - tak koniec oznámia A funguje to.

Tak som sa (vlastne už dávnejšie) začal pýtať sám seba či je zvonenie potrebné aj na základných či stredných školách. Isto, mnohí povedia, že áno, je to pilier organizačného chodu školy. Jasné. Za predpokladu, že od prvej až po poslednú triedu chceme mať všetko organizované po presne vymedzených časových intervaloch, podľa takzvaného „rozvrhu hodín“.

Máme tu však stále viac hlasov, ktoré volajú po flexibilite. Aj v chode školy. A tú zvonček predsa len šnuruje. Zvonček nemajú ani škôlky. A fungujú. Dobre fungujú a sú dobre zorganizované. Ich harmonogram je dohodnutý ako „rozvrh dňa“ a celkom stačí. Nič sa neskončí predčasne, nič sa zbytočne nenaťahuje. Lebo sa vie, ako idú aktivity jedna za druhou.  Tým zvončekom je prirodzená zmena činnosti. A kostrou napríklad to, kedy je čas ísť do jedálne, na dvor alebo sa presunúť kde treba.

A tak si myslím, že školám by prospelo odzvoniť. Minimálne v prvých ročníkoch základnej školy, hovoríme im prvý cyklus základného vzdelávania. Učí tam vždy jeden učiteľ alebo učiteľka, a tí najlepšie vedia, kedy aktivitu začať alebo skončiť, samozrejme podľa denného harmonogramu. Ten hovorí kedy treba ráno prísť, čo sa bude v akej oblasti robiť, kedy treba jesť, kedy sa treba hýbať a zacvičiť si, kedy ísť von. Na to žiadny zvonček nikto nepotrebuje, lebo prácu v triede zbytočne obmedzuje. Vedia to robiť škôlky, budú to vedieť aj školy. A deťom možno dlhšie ostane tá radosť z chodenia do školy, akú prejavujú v škôlke.

Určite by som to skúsil. V prvom cykle základnej školy určite, ak sú na to podmienky (a vôľa a schopnosti). A tým odvážnejším školám by som to odporučil aspoň po piatu triedu, ak nie aj vyššie. Lebo napokon bez zvonenia sa dá zvládnuť aj ten najtradičnejší „rozvrh hodín“.