Multikultúrna trieda

02.09.2009
Vzdelávanie a výchova

Keď sa pozriete do tvárí svojich žiakov, uvidíte v nich
nielen ich vlastnú históriu, ale aj históriu ich rodičov,
prarodičov a praprarodičov. Na niekom je jeho pôvod zjavný, ľahko rozpoznateľný, na inom skrytý. Vnímanie sveta v jeho rozmanitosti a inakosti je pozitívna výzva na poznávanie, porozumenie a obohacovanie kvality života každého z nás a možnosť obohacovať kvalitu života iných. Ako vnímať žiakov v takejto „rôznorodej“ triede?

Multikultúrnosť spoločnosti je daná na jednej strane historickým vývinom, vďaka ktorému sa, hlavne v našej geografickej oblasti, navzájom premiešali rôzne etniká, národy, náboženské skupiny a aj sociálne vrstvy. Na druhej strane je multikultúrnosť ovplyvnená aj procesom globalizácie, vďaka ktorému sa dnes mnohé kultúrne hodnoty (žiaľ, aj „nehodnoty“) prenášajú sprostredkovane, prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov s celosvetovým dosahom (satelitná televízia, internet a pod.).

Dieťa, ktoré vyrastá v určitom kultúrnom prostredí, si jeho vplyvy (mimochodom, vplyvy zásadné) prináša so sebou i do školy. To, aké tieto vplyvy sú, potom rozhoduje aj o úspechu či neúspechu žiaka v škole.

Integrácia do multikultúrneho prostredia neznamená stratu vlastnej osobnostnej, sociálnej a kultúrnej identity. Práve naopak, predstavuje obohatenie svojej vlastnej identity a obohacovanie identít ostatných členov spoločnosti o to, čo je charakteristické a jedinečné v mojich prejavoch, hodnotách a skúsenostiach.

V našom ponímaní je multikultúrna výchova proces, v ktorom sa jednotlivci učia osvojovať si spôsoby pozitívneho vnímania a hodnotenia kultúrnych systémov odlišných od ich vlastnej kultúry. Osvojujú si adekvátne metódy regulácie svojho správania vo vzťahu k príslušníkom iných kultúr.

Ak sa teda pýtame, koho sa týka multikultúrna výchova, odpoveď znie: všetkých. Bez ohľadu na to, či učíme v triede, kde sú žiaci rovnakej etnickej príslušnosti, alebo v multietnickej triede, náš prístup k výchove a vzdelávaniu by mal byť orientovaný smerom k (Porubský, 2002):
• rasovej, etnickej a náboženskej tolerancii,
• sociálnej spolupatričnosti,
• empatickému nazeraniu na svet a ľudí v ňom,
• spolupráci a kooperácii,
• ponímaniu inakosti ako výzvy na poznávanie, porozumenie a prekonávanie predsudkov a stereotypov.

Každý jednotlivec vo svojom živote zohráva rozmanité sociálne roly, zaujíma rôzne sociálne pozície (dieťa, priateľ, žiak, rodič, učiteľ, príslušník národa, občan obce, mesta, štátu, profesionál, amatér a pod.), v rámci ktorých sa ocitá v rozličných sociálnych skupinách, vďaka ktorým má spoločnosť multikultúrny charakter.

Ak sa chce jednotlivec v živote úspešne uplatniť, musí si osvojiť schopnosť byť vnímavý voči kultúrnym odlišnostiam v rámci jednotlivých skupín a byť schopný sa týmto odlišnostiam aj prispôsobiť. Je to človek, ktorý dokáže vnímať svet v jeho rozmanitosti a inakosť nepovažuje za hrozbu, ale za pozitívnu výzvu na poznávanie, porozumenie a obohacovanie kvality vlastného života aj ako možnosť obohacovať kvalitu života iných.

Konkrétne tipy, ako správne spolupracovať s deťmi z rôznych etnických skupín alebo rás, nájdete v publikácii Sprievodca triedneho učiteľa.
Vybrané z článku Multikultúrna trieda.

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte