Niektoré metódy vzdelávania intelektovo nadaných žiakov

Ide o postupy, ktoré umožnia rozvíjať nadanie týchto žiakov, uplatňovať vyššie úrovne myslenia a rozvíjať zručnosti, ktoré deťom v ďalšom živote pomôžu zdokonaliť si svoje prednosti a eliminovať nežiaduce sprievodné prejavy svojho nadania.

A. Heuristické metódy

Nové učivo nevysvetľujeme žiakom ako sústavu zo seba vyplývajúcich faktov a zákonitostí, na konci ktorých pochopia nové pravidlo. Predkladáme ho formou problému – problémovej úlohy. Na vyriešenie problémovej úlohy žiaci potrebujú aplikovať predošlé poznatky, vyvodzovať na základe predošlých poznatkov nové zákonitosti, uplatňovať intuíciu, odhad, ochotu riskovať.

Ako postupujeme?

• Učiteľ predloží žiakom problém a tí navrhujú možné riešenia.
• Ak nájdu správne riešenie na základe odhadu, hádania, učiteľ žiada ďalšie riešenia, predkladá nové problémy, až kým žiaci nenájdu hľadané súvislosti.
• Ak je riešenie sčasti správne, učiteľ navodí problém, kde dané riešenie nezapadne, a žiaci musia hľadať nové riešenia.
• Po istom čase a niekoľkých pokusoch zvyčajne aspoň časť detí dokáže daný jav zovšeobecniť a vyvodiť zákonitosť alebo nové poznatky. Tieto deti potom „prechádzajú“ na stranu učiteľa a vyjadrujú sa k riešeniam ostatných. Tak si postupne všetci nadaní žiaci (niektorí s menšou pomocou) aktívne osvoja nové učivo induktívne prostredníctvom zapojenia vyšších úrovní myslenia, bez mechanického nácviku algoritmov a riešení.

Opísaným spôsobom možno nabádať žiakov k hľadaniu mnohých postupov, ktoré sa pri bežnom vyučovaní iba vysvetľujú ako hotové algoritmy (napr. pravidlá sčítania, násobenia, gramatické pravidlá, prírodovedné zákonitosti).

B. Viacpodnetné metódy

V precvičovacích a upevňovacích aktivitách sa snažíme mechanický nácvik redukovať na minimum. Pod mechanickým nácvikom nemáme na mysli len precvičovanie daného javu, ale i monotónny spôsob precvičovania. Učiteľ zostavuje úlohy tak, aby pri nich žiaci využili svoj intelektový potenciál, aby bola saturovaná ich potreba pestrosti a vyzývavosti podnetov.

Učiteľ používa:

• Nejednoznačné zadania
• Výnimky z pravidiel, paradoxy
• Zadania, pri ktorých treba uplatniť viacero pravidiel alebo krokov 
• Rébusy, hádanky, prešmyčky, hlavolamy a pod.
• Učenie spojené s pohybom, dramatizáciou a didaktickými hrami
• Skupinové činnosti
• Skúmania, pozorovania a manipulácie
• Tvorba projektov a samostatných prác

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.