Sociálne znevýhodnené dieťa v škole

Ak sa narodím do chudobného, vylúčeného prostredia, je vysoko pravdepodobné, že budem žiť v prostredí, v ktorom sa každodenne bojuje o prežitie a dôstojnejší život. Ak sa to nedarí, tak sa súčasťou môjho prostredia stanú úniky mojich najbližších, aby aspoň na chvíľu zabudli napr. na to, že mi nemajú čo dať jesť a ja len plačem a plačem. Je vysoko pravdepodobné, že budem žiť v toxickom strese, ktorý ovplyvní môj ďalší život. Ak sa v mojom prostredí neobjaví človek, ktorý môj osud zvráti, budem rásť v nedostatku podnetov, ktoré budú rozvíjať moju osobnosť a jazykové aj rozumové schopnosti do takej miery, akú očakáva spoločnosť, v ktorej žijem. Spoločnosť, ktorá je niekde ďaleko, za potokom, lesom alebo železničným násypom.

Do ktorej sa dostanem, ak som niekedy choré, o ktorej viem veľmi málo, azda iba to, že nás v nej nechcú, že jej na nás nezáleží. A neskôr mám ísť do školy, ktorá odo mňa očakáva to isté ako od mojich rovesníkov, ktorí žijú v dostatku a v prostredí podnetovo optimálnom pre potreby školy a spoločnosti. V tejto škole zlyhám, obyčajne hneď na začiatku. Alebo neskôr, keď tomu, čo sa mám učiť, nerozumiem a nič z toho nepoznám. A nemám sa ani koho spýtať. Doma mi nikto neodpovie, v škole ma odmietajú.

Zdroj: raabe.sk