Štúdium sprísnime, mladí nemajú prácu

Myslíte si, že je školstvo v kríze?
Naše školstvo je v mnohých veciach dobré, vidíme to na absolventoch, ktorí sa dokážu po vyštudovaní skvele uplatniť aj v zahraničí. Je tu však veľa nedostatkov, ktoré treba odstraňovať, takže musíme konať. Rád by som si bral vzor v tom, ako pristupuje k základnému školstvu Fínsko, ako pristupujú k odbornému školstvu nemecky hovoriace štáty.

Premiér Robert Fico počas svojej prvej vlády označil veľký počet vysokých škôl na Slovensku za problém a žiadal ministra školstva Jána Mikolaja, aby s tým niečo urobil. Máte rovnakú úlohu?
Ja ju nemám, ja to tak cítim. Bola by chyba, keby sme nezačali školy deliť podľa kvality. Treba zachovať zámer rozdeliť školy na tri skupiny – na univerzity par excellance, na, laicky povedané, vysoké školy učiace, ktoré nemajú na vedu, ale sú schopné vzdelávať v bakalárskom a magisterskom štúdiu, a napokon vyššie odborné školy, ktoré by mali byť previazané na stredné odborné školy a orientované najmä na bakalárske štúdium.

Koľko škôl by malo byť v jednotlivých kategóriách?
Vidím tu 7 až 9 univerzít, ktoré plnohodnotne napĺňajú všetky kritériá, teda trojstupňové vzdelávanie, kvalitná veda, profesori nielen prednášajú, ale robia aj výskum a mladí ľudia sú počas štúdia zapojení do projektov a môžu participovať na aktivitách, ktoré ich budú neskôr živiť.

Ktoré školy podľa vás patria do elity?
V Bratislave sú to tri univerzity – Slovenská technická, Ekonomická a Univerzita Komenského, potom tri školy v Košiciach – Technická univerzita, Univerzita P. J. Šafárika a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie, ďalej Žilinská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Tieto školy chcete dotovať štedrejšie?
To, samozrejme, nemôže byť preto, že to povie Čaplovič, musia si to zaslúžiť. Školy musíme hodnotiť nielen podľa počtu študentov, ale aj podľa toho, v akých oblastiach vzdelávajú, či sú absolventi uplatniteľní na trhu práce v odbore, ktorý skončili. Stále tvrdím, že technikov a prírodovedcov máme málo, a keby sme ich mali viac, ekonomika by bola na tom lepšie.

Mladí ľudia predsa majú možnosť ísť študovať aj tieto odbory, ale nechcú...
Všetko sa začína na základnej škole. Ak sa budú na základných školách podceňovať technické predmety, keď nebudú napríklad na gymnáziách prijímacie skúšky z matematiky, maturita z matematiky, tak, samozrejme, smerovanie mladých ľudí bude zamerané na humanitné a spoločenskovedné disciplíny.

Chcete zaviesť povinnú maturitu z matematiky?
Dávam si to odborne analyzovať. Uvedomujem si, že keď toto nastolím, najväčší potlesk dostanem od jednoty matematikov alebo fyzikov. Áno, vraciame sa k tomu, čo tu už bolo, ale čo je aj v každom vyspelom štáte EÚ. Musím tiež presvedčiť školy, že náročnosť maturity nie je len v slovenčine a cudzích jazykoch a vo výberovom predmete, ale že je tu aj matematika.

Uvažujete aj o zvýšení hodinovej dotácie na matematiku, fyziku a ďalšie prírodovedné predmety?
Áno, ale v diskusii. Neter študuje na vysokej škole a učí sa 22 hodín do týždňa. To znamená štyri hodiny denne, doobeda a fajront. Ja som sa učieval do večera, učili sme sa okolo 40 hodín týždenne. Aj o tomto sa musíme baviť, zvýšiť náročnosť na vzdelávanie.

Váš predchodca plánoval pridať na základných a stredných školách hodinu telesnej výchovy. Dokončíte tento zámer?
Zatiaľ nie, hoci som patril k zástancom tohto zámeru. Ale Slovensko potrebuje aj iné vedné disciplíny, a treba nájsť zdravý kompromis a nejakým iným spôsobom vytvárať podmienky, nie povinne, aby to deti ťahalo na ihriská vo voľnom čase.

Vyvolali ste veľký ohlas zámerom zaviesť kvóty na absolventov vysokých škôl. Najmä v prípade medikov, ktorých je už dnes málo...
Nebolo to celkom dobre pochopené. Nie je to namierené proti počtu študentov, je to o hľadaní lakmusových papierikov, impulzov, ktorými by som vyvolal diskusiu o tom, čo Slovensko potrebuje. Medikov som použil ako príklad, pretože nemáme lekárske súkromné školy. V prípade právnikov by mi študenti po zavedení limitov poutekali na súkromné školy.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)