9. ročník • Hláskoslovie • Rozdelenie hlások, spodobovanie, vybrané slová, písanie cudzích slov

Vedľa u susedov majú úplne malého deda. Niekedy ho vozia v špeciálnom kočíku na
prechádzku. Celý je zabalený v deke, akoby nebolo vonku milión stupňov, ale Sibír. Ten dedo
sa už úplne vrátil do bábätkovských rokov, akurát namiesto cumľa má malú fajku, ktorú si
vyťahuje malou rukou z úplne malej pusy, čo má na pingpongovo loptičkovej hlave.
Tatko mi raz rozprával, že sú kmene, ktoré odseknú nepriateľom hlavy a potom z tých hláv
spravia také maličké. Tie si zavesia na krk ako ozdobu. Tak to je ten dedo, ale ja by som si
ho na krk nevešal. Radšej by som si tam zavesil takú malú smrtku s červenými očami, akú
má Vlado Iskra. Tá je parádna, raz mi ju požičal. Keď som ju ukázal mame, hneď musela
povedať: „Fuj, to je ale hnus!“ Ona na všetko parádne povie, že je to hnus. Aj na bielu myš
alebo na slimáka. Zora, čo som mal vo fľaši od uhoriek a chcel som si ho vycvičiť. Podľa mňa
sú oveľa väčší hnus jej krvavé pazúrové nechty a tie zelenomodré fľaky okolo očí, čo si každé
ráno maľuje hodinu v kúpeľni. Vždy, keď buchnú na chodbe dvere a počujem vŕzganie,
vybehnem von a pýtam sa: „Pán Lupták, pán Lupták, môžem ísť s vami vyvenčiť deda?“