Gröhlingov rok: kritika aj pozitíva

Oproti svojim predchodcom je v nevýhode. Prácu ministra školstva Branislava Gröhlinga totiž už druhý rok sprevádzala pandémia. Najdôležitejšou súčasťou jeho agendy bolo nastavenie výučby v zhoršujúcej sa situácii. Potom sa musel zaoberať tým, ako sa vyrovnať s negatívnymi dosahmi. Popri tom sa venoval príprave a schvaľovaniu kľúčových školských zákonov. HN sa pýtali aktérov zo školstva, ako hodnotia pôsobenie ministra a opatrenia, ktoré v roku 2021 priniesol.

Oliver Moravčík,
rektor STU: Pozitívne som vnímal snahu ministra prichádzať s opatreniami, ktoré v pandemickej situácii udržia deti čo najviac v škole. Z pohľadu vysokých škôl musím byť skôr kritický. Predložená novela vysokoškolského zákona, spôsob jej prípravy a najmä komunikácia s tými, ktorých sa týka, boli zo strany ministerstva nekoncepčné, nenáležité až nedôstojné. Pánu ministrovi si preto do budúcnosti dovolím poradiť, aby zvolil konštruktívnejší prístup formou dialógu s reprezentáciami vysokých škôl vrátane väčšej ochoty načúvať argumentom ľudí z vysokoškolského prostredia.

Michal Rehúš,
analytik Centra vzdelávacích analýz: Pozitívne je, že sa presadil prenos kompetencií z ministerstva vnútra na ministerstvo školstva. To bol problém, ktorý sa dávnejšie zakotvil. Tak ministerstvo nemalo kontrolu nad riadením a financovaním niektorých škôl. Dlhé roky sa po tom volalo. Chceli to mnohí odborníci a aktéri v školstve. Pozitívne vnímam aj to, že sa zaviedla povinná dochádzka do materských škôl pre deti od päť rokov. Je dobré, že ministerstvo sa k tomu prihlásilo a rozhodlo sa, že sa povinnosť nezruší alebo neodsunie do ďalekej budúcnosti. Implementácia však nebola dobrá. Hrozí, že sa do materských škôl nedostala veľká časť detí, ktorá by to potrebovala. Ministerstvo robí dobré kroky aj v otváraní trhu s učebnicami. Bola tu zmena v oblasti verejného obstarávania, aby to bolo o niečo jednoduchšie. Je omnoho viac toho, čo sa nepodarilo. Najväčší problém je nezvládnutá pandémia.

Radoslav Štefančík,
politológ: Branislav Gröhling je jeden z tých slabších ministrov Hegerovej vlády a spomedzi nominantov SaS ten najslabší. Pri niektorých témach, najmä pri otázkach k novelizácii vysokoškolského zákona, pôsobí značne nekompetentne. Medzi vysokoškolskými učiteľmi nemá žiadnu autoritu. Ak sa k niečomu rád vyjadruje, je to téma škôlok, maximálne vyučovania na prvom stupni základných škôl. V každom prípade je to jeden z tých ministrov, ktorého pôsobenie vyvoláva nepokoje určitej skupiny obyvateľstva, v tomto prípade vysokoškolských a stredoškolských učiteľov, ako aj študentov. Pozitívne hodnotím, že žiaci na základných školách majú možnosť absolvovať antigénové testy. Otázny je, samozrejme, celkový efekt, keďže práve základné a stredné školy boli pred lockdownom ohniskami nákazy aktuálnej pandemickej vlny.

Renáta Hall,
odborníčka na vysoké školstvo: Z hľadiska vysokých škôl bola veľmi dôležitá zmena metodiky financovania a novela zákona. Pri metodike sa zvýšil dôraz na vedecké výstupy, ale zatiaľ sa v nej neodzrkadľuje kvalita vzdelávania a prípadne iných činností, ako napríklad spolupráca s regiónom. Toto bude určite potrebné v budúcnosti do nej zapracovať. Čo sa týka novely, tak jej prvá verzia na začiatku tohto roka bola pripravená a komunikovaná dosť nešťastne, keďže vyšla von bez širšej odbornej diskusie. To vyvolalo veľký odpor v akademickej obci aj v odbornej verejnosti. Pri druhom pokuse bola vytvorená kontaktná skupina, kde mali zastúpenie reprezentácie vysokých škôl. V tejto komisii som pracovala aj ja ako nominantka Študentskej rady. Zo strany reprezentácií som vnímala ako problém, že v jednom momente sa rozhodli nepokračovať v diskusii a nezúčastňovať sa na tvorbe zmeny. Zo strany ministerstva som zase vnímala, že pomerne neskoro predložilo konkrétne paragrafové znenie návrhu.
Myslím si, že problémom bolo, že ministerstvo sa pustilo do pomerne mnohých ťažkých zmien naraz. A tak bolo na zákon málo času. A tiež, že diskusiu relatívne slabo riadilo. V budúcnosti by bolo vhodnejšie mať dlhší čas na prácu s paragrafovým znením, kde by sa pracovalo už s konkrétnymi opatreniami.

Juraj Hipš,
odborník: Bolo veľkou chybou, že sa školy minulý školský rok zatvárali plošne. Toto rozhodnutie bolo jednou z najvážnejších chýb ministra školstva a išlo proti odporúčaniam svetových autorít. Bolo správne, že v tretej vlne pandémie už minister konečne za otvorené školy zabojoval, aj keď nakoniec opäť vymenili zatvorenie škôl za otvorené obchody a vleky. Otázkou je, kedy konečne táto vláda bude mať deti skutočne ako prioritu. Je dobrým krokom, že sa otvoril trh s učebnicami, ako napríklad aj zjednotenie kompetencií a financovania pod ministerstvo školstva. Najväčším problémom však je, že minister doteraz nepredstavil jasnú víziu o vzdelávaní.

Iveta Barková,
riaditeľka Súkromnej základnej školy v meste Senec: Niektoré opatrenia ministra školstva hodnotím veľmi pozitívne, napríklad otvorený učebnicový trh, hoci i tam by ešte bolo čo zlepšiť, aby tej byrokracie okolo mohlo byť menej. Školy si môžu vybrať z ponuky učebníc tie, ktoré zodpovedajú ich potrebám. Nemusia byť distribuované učebnice, ktoré nikto nepoužíva a ležia zapadnuté prachom v skladoch. Tým sa určite nejaké finančné prostriedky ušetria. Na druhej strane si viem predstaviť, že by sme mali k dispozícii väčší objem financií. Tohtoročný príspevok nám pokryl približne 60 percent reálnych nákladov na kupované učebnice a pracovné zošity. Zvyšok sme financovali z vlastného rozpočtu. Oceňujem však viaceré zjednodušené projekty, vďaka ktorým mohli školy získať podporu. Držala som ministrovi školstva palce, aby ustál otvorené školy. Žiaľ, nepodarilo sa to. Myslím si, že sme mohli zostať pri individuálnom posudzovaní situácie. Školy predsa od septembra fungovali podľa školského semafora a ten sa podľa mňa osvedčil. V zhoršujúcej sa pandemickej situácii sme však, podľa mňa, zvolili najjednoduchšie riešenie - zatvoriť školy v Bratislavskom kraji a o týždeň neskôr aj na celom Slovensku.

Vladimír Crmoman,
prezident Slovenskej komory učiteľov: Minister by sa mal riadiť odporúčaniami odborníkov. Vytĺkať politické body v tejto situácii je prinajmenšom smutné. Opatrenia, ktoré priniesol, sa javia bombasticky, no v skutočnosti ide viac o PR pána ministra ako o skutočný prínos. V momentálnej situácii mohol napríklad uvoľniť prostriedky na nákup techniky pre učiteľov. Tak by mohli kvalitnejšie učiť dištančne. Učitelia učia na vlastných počítačoch alebo darovaných rodičmi. Pre školy nie je zabezpečený ani operačný systém zadarmo. Mohol vyslať do terénu spomínaných doučovateľov. Mohol sa menej venovať svojim tlačovkám a viac učiteľom v prvej línii.

Katarína Jandová,
riaditeľka Základnej školy Bieloruská v Bratislave: Prístup ministra školstva k zatváraniu a otváraniu škôl bol chaotický. Právomoci na zatváranie a otváranie škôl mali dať riaditeľom škôl v súčinnosti so zriaďovateľom. Riaditeľ mohol využiť len päť dní riaditeľského voľna, čo niekedy nestačilo, hlavne kvôli karanténe pedagógov. Žiakom sa prezenčné vyučovanie vo veľkom percente neodborne suplovalo. Čo sa týka digitalizácie, zalepil niektoré diery, ale nemodernizoval. V našej škole nemá každý pedagóg služobný notebook. Máme dve počítačové učebne so zastaranými počítačmi. Na niektoré počítače sme dali kamery, aby mohli učitelia dištančne vzdelávať.

Zdroj: Hospodárske noviny